... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

sobota, 27. mája 2017

Villa Betula

My dvaja s mojím mužom nie sme zrovna typy ľudí, ktorí radi navštevujú detské kútiky, obrovské zábavné parky a podobne, ale čo človek pre radosť v očiach svojich detí neurobí? V rámci výletu na Liptov sme teda predsa len jednu takúto krajinu zábavy pre deti navštívili. Adamko sa vyšalil na najväčšom ihrisku na akom kedy bol a my sme si užívali slniečko a krásny prírodu navôkol.



 Skákacích, hradov, rôznych tunelov, preliezok, trampolín, hojdačiek, spúšťačiek a iných aktrakcií tam nájdete spústu. Za nič netreba platiť samostatne, návšteva všetkých atrakcií je v cene vstupného. V rezorte sa dá aj najesť, napiť, oddýchnuť si v obrovskom indiánskom teepe, prejsť sa v mini zoo, či zajazdiť si na koňoch.





Najväčšiu radosť Adamkovi a taktiež tatkovi :-D urobili malé káričky a dráha, na ktorých sa tam dalo voziť. Tu sme vlastne aj strávili najviac času.





Poobede sa začalo trochu zmrákať a tak sme sa boli pozrieť do krytej haly, plnej guličiek, preliezok a šmýkaliek . Hala je prispôsobená tak, že v nej zábavu nájdu už aj tí najmenší a aj s pár mesačným bábätkom ako máme my sa tam zabavíte. Keďže Tomáško prespal celý deň vonku v kočiariku, dobre nám padlo, že ho bolo kde vybrať, nakŕmiť, prebaliť a nechať ho v ohrádke trošku sa aj pohrať. Hneď vedľa obrovského detského kútiska (či ako to nazvať :-D) je kaviareň a tak si môžete dozrieť na deti a zároveň dopriať malé občerstvenie.






No na jeden deň toho bolo až až a s prvými kvapkami dažďa sme sa aj my rozlúčili s touto zábavnou krajinou. Adamko bol taký vyjašený, že auto sa ledva pohlo a už bol v ríši snov, spolu s Tomáškom, ktorý si veselo spinkal už druhé kolo. Zábaviska bolo dosť, tak hurá na hotel, trošku sa počvachtať v bazéne a šup do postieľok.
M.

streda, 24. mája 2017

Mincovníčkovo


 Tento víkend sme si urobili výlet na Liptov. Navštívili sme ho už druhý rok a veru k videniu je tam toho požehnanie, ešte na niekoľko ďalších rokov. Tentokrát sme sa boli pozrieť v Mincovníčkove.


Mincovníčkovo je jednou z krajín bájnej podzemnej ríše AGHARTHA

Podzemie pod vežami predstavuje príbeh života mince. Expozícia umožňuje spoznať ako sa drahý kov získava, spracováva a nakoniec ako sa z neho vyrazí minca. Prehliadka trvá zhruba 45 minút až hodinu, no keďže sme tam boli sami, milá teta sprievodkyňa prispôsobila prednášku Adamkovi presne na mieru. Všetko mu poukazovala, vysvetlila, veľa sa ho pýtala a začlenila ho do činností, nechala ho všetko si ohmatať a vyskúšať.


Najprv sme sa rozprávali o minciach a vyrazili si ich na síce nie pôvodnom, ale zato asi 70 ročnom lise. Teta nám ukázala, ako sa zo strieborného pliešku (dala nám na výber, zlatý, medený a strieborný- Adamko vybral strieborný)


Hneď na začiatku sme dostali od tety baterky, aby sme si mohli na všetko svietiť. Po vyrazení mince sme sa totiž boli pozrieť do improvizovanej štôlne. To bol pre Adamka veľký zážitok, pretože v takej tme a v podzemí ešte nebol :-) Hore nám potom teta vysvetlila, čo sme mohli v štôlni vidieť, na čo slúžili jednotlivé šachty, ako dolovali baníci zlato i to, ako ho potom z hrudy horniny dostali von.


Aby sa zlato dostalo z hrudy von, bolo ju potrebné najprv rozdrviť, najskôr sa to robilo ručne ťažkým drevem, neskôr si ľudia pomohli a vyrobili si nástroj, ktorý im v drvení pomohol. Podrvený prach, potrebovali premyť v obrovských kadiach a potom získaný kov roztaviť.


Nakoniec sa k práci s kovom dostal kováč. Adamko si na vlastnej koži vyskúšal obrovským mechom rozdúchať oheň vo vyhni, nahriať a rozpáliť železo do červena a potom ho také žeravé na nákove kladivom ohnúť. Hotovo.. myslela som, že po tomto "kováčskom" zážitku ani nezaspí. Ešte dve hodiny po odchode s Mincovníčkova, sme počúvali ako sa na chvíľu stal kováčom a aký je silný, lebo ohol železo :-D




Pri návšteve väčšej skupiny ľudí, by sme museli o vlastníctvo vyrazenej mince zabojovať a vydražiť si ju, avšak keďže sme tam boli na prehliadku jediný, mohli sme si za dobrovoľný príspevok odniesť vyrazenú mincu my... hurááá :-) Nechýbal ani podpis do obrovskej knihy hostí. Adamko napísal brkom aspoň začiatočné písmeno svojho mena a zbytok som dopísala ja.


Zážitok to bol pre nás, ale hlavne pre Adamka obrovský, hlavne vďaka tomu, že si mohol všetko vyskúšať. Prednášku nám teta upravila s krátila tak, aby ho zaujala, no myslím, že bol taký nadšený, že by kľudne vydržal baviť sa o tom ďalšie dve hodiny. Tomáško nám zatiaľ v sedačke všetko prespal a nezobudil ho ani buchot strojov a chlad, ktorý v miestnostiach panoval, našťastie sme všetci mali teplejší zvršok a tak nám zima nebola.
M.

utorok, 23. mája 2017

Na koneeee

Mať deda (čo je Adamkov a Tomáškov prípad) alebo tatka (čo je môj prípad :-D) cawboya, to vám je obrovská výhra z hneď niekoľkých dôvodov:


1.) vidíte, hladkáte, mojkáte si koňa vždy keď si zmyslíte, pretože váš dedo jedného vlastní
2.) máte osobného učiteľa jazdectva, pretože váš dedo jazdí perfektne,
3.) nemusíte na akciách stáť rady, aby ste sa za euro povozili dve kolečká na poníkovi, pretože vás ako dlho chcete a kamkoľvek chcete vozí váš dedo 
4.) stávate sa atrakciou kdekoľvek s dedom idete :-)


Adamko si to prvý májový víkend zažil všetko na vlastnej koži, pretože okrem toho, že sme absolvovali westernový prepad historického vláčika v košickom Čermeli, na ktorý každoročne chodievame, a povozil sa do sýta na dedovom Charliem, stal sa na chvíľu aj indiánskym lovcom a vyskúšal si strieľať z veľkého praku, vyrobil si šípy a čelenku.



 Tomáško tiež absolvoval zopár svojich "prvýkrát". Pretože prvý krát videl koňa, ktorý mimochodom o neho prejavil mimoriadny záujem. Snažil sa ho ovoniavať a pošťuchovať do neho, bolo to milé. Prvýkrát sa Tomáško nosil aj v manduce a musím povedať, že sa mu to hodnú chvíľu páčilo, únava však po tak silných zážitkoch nenechala na seba dlho čakať a tak opäť putoval do kočíka a úspešne zvládol prespať zvyšok dňa :-) a vlastne ani sa mu nedivým, slniečko a čerstvý vzduch, no kto by nespal?





 Konečne sú tu slnečné dni a tak veľa času trávime vonku, Už aj Tomáško začína prejavovať záujem o to, čo sa okolo neho deje a stále viac a viac chce opúšťať teritórium kočíka a necháva sa niesť na rukách, aby mu nič z toho, čo sa vonku deje, neuniklo. 
Už sa teším na leto koľko výletov, spolu podnikneme.


Prajem krásne teplučké dni.
M.


streda, 17. mája 2017

Maľujeme na sklo

Vonku je krásne, tak sme stále tam, poletujeme na bicykli, beháme za loptou, alebo sa hrabeme v piesku. A keď sa zlezú mračná a vonku to vyzerá na dážď utekáme domov  tasíme fixky na sklo. Ľahko umývateľné a v niekoľkých farbách, čo viac si možno priať? Na balkónových dverách sa nám preháňajú traktory, poskakujú zajace, svieti slniečko a rastie tráva.










Prajem krásne slnečné dni. Dúfam, že potrvajú dlhšie ako posledne. 
M.