... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

utorok, 21. novembra 2017

5 námetov na Adventný kalendár

Začiatok decembra sa nezadržateľne blíži a tak je pomaly čas zamyslieť sa nad tým, aký adventný kalendár budeme mať. Už viete? Ja áno, už od minulého roku. Ale ak vy náhodou ešte nie, možno vás inšpiruje zopár námetov, ktoré som našla. Sú naozaj na výrobu aj na materiál nenáročné a preto ich poľahky zvládnu vyrobiť svojim detvákom aj vyťažené mamičky :-)
Poďme teda na to.
1. Kalendár PONOŽKOVÝ
Má hneď niekoľko výhod, okrem toho, že nemusíte nič šiť, lepiť, ani strihať, vám po rozbalení všetkých dní ešte ostanú aj ponožky, ktoré môžete veselo nosiť. Stačí ponožtičky nakúpiť, prípadne si ich trochu korálkami, nálepkami, či len kúskom čečiny prizdobiť, označiť číslom a zavesiť.
Návod ako na to nájdete napríklad tu:


2. Kalendár zo SKLA
Ak sa Vám doma náhodou povaľujú rôzne zaváraninové fľaše, niet lepšieho materiálu na výrobu adventného kalendára. A že nemáte 24 rovnakých? Nevadí, práve naopak. Ešte krajšie ukáže, ak bude každá fľaštička iná. Jedna veľká, druhá malá, úzka, široká, vysoká, nízka a tak všetky po kope vytvoria úžasnú kompozíciu. Fľašky môžete tiež vyzdobiť podľa seba. Či už ich nastriekate farbou v spreji, alebo len oblepíte kúskami vianočného papiera, je len na Vás.
 Návod na tento nevšedný tyrkysový variant nájdete tu:


3. Kalendár VRECÚŠKOVÝ
Na jeho výrobu potrebujeme len akékoľvek papierové vrecúška, nejaké nálepky alebo pečiatky na ozdobenie a čísla ktorými ho označíte. Potom už stačí vymyslieť len spôsob ako vrecúška naaranžovať. Môžete ich napríklad zavesiť ako girlandu na špagát, naukladať do nejakej peknej debničky alebo ich navešať do prázdneho obrazového rámu.
Návod ako na to, nájdete napríklad tu:


4. Kalendár z MUFFINOVEJ FORMY
Ak radi pečiete určite vlastníte aj plech na muffinky. Čo takto využiť jednotlivé priehlbinky na muffiny ako domčeky pre drobné radosti? Stačí k tomu pár krásnych papierov, z ktorých povystrihujete kruhy a pekne ich vyzdobíte, magnetická páska, ktorú nalepíte po obvode kruhu, aby sa krúžok pripol k forme ak je plechová a krásny adventný kalendár je na svete.
 Návod na tohto krásavca nájdete tu:

5. Kalendár POLIČKOVÝ
No je niečo jednoduchšie, ako si krásne vyzdobiť poličku a naukladať na ňu originálne zabalené balíčky? Ak ste dokonca šťastnými majiteľmi známymi políc na obrazy z IKEA, bude vaša inštalácia vyzerať ako keby bola vytvorená priamo na Adventný kalendár.
Návod napríklad na tento nájdete tu:

No a ak ste zvedaví, aký kalendár budeme mať tohto roku my, musíte si počkať do prvého decembra. Vtedy ho totižto uvidia prvý raz aj naši chlapci.
 M.

Vhadzuje, vyťahuje, vkladá a vyberá...

Tomáško od svojho ôsmeho mesiaca vhadzuje. Vhadzuje a vyberá, vkladá, vyťahuje a znovu vkladá. Postupne sa jeho technika zdokonaľuje a vidím, že rúčky sú čoraz obratnejšie a úkony premyslenejšie a cielenejšie. Je úžasné sledovať ten posun. Nástup tohto "vkladacieho" záujmu som u Tomáška spozorovala v deň, kedy som ho našla sedieť na zemi v izbičke (asi 8 mesačného) ako sa horlivo snaží dostať voju obľúbené drevené korálky do krabice od topánok, ktorú našiel na chodbe.

Podľa vzoru montessori som odhodlaná podporiť jeho momentálny záujem premýšľala čo všetko by som mu mohla ešte ponúknuť na vhadzovanie či vkladanie okrem klasickej montessori hračky- skrinky s otvorom a guľkou. Možností je neúrekom a okrem mnou ponúknutých si Tomáško začal nachádzať aj svoje vlastné vkladačky a vhadzovačky. V tomto článočku by som Vám teda chcela ukázať niektoré z nich.

Drevenú guľôčku do drevenej skrinky s naklonenou rovinou vo vnútri.

Tomáško ju má v poličke odkedy sa začal sám pohybovať, no nijako som mu ju nevnucovala. Čakala som kedy o ňu prejaví záujem sám. Jedného dňa som ho našla, ako obhrýza červenú guličku a búcha ňou o skrinku, tak som mu ukázala ako správne vhodiť guličku do otvoru. Chvíľu som sa s hračkou hrala aj ja a potom sa o to pokúsil Tomáško, keď zistil, že mu to nejde, guličku mi začal podávať aby som ju vhadzovala ja. Po každom vhodení zdvihol celú škatuľu a díval sa na jej dno ako by očakával, že guľka vypadne odtiaľ :-)



Keď dokázal vhodiť guľku do skrinky sám, začali sme si vymýšľať aj iné možnosti vhadzovania... Na jednu dokonca prišiel sám. pôvodne som mu chcela kúpiť originál montessori drevené vajíčko s mištičkou, ale nakoniec Tomáško priniesol červenú guličku do stojana na sviečku, ktorý stál na stole v obývačke a bolo vybavené :-) Odvtedy stojan aj červená guľôčka patria medzi jeho obľúbené hračky v poličke.




Penové valčeky do vysokej krabice (od Cara). 
To bol nový rozmer...hĺbka. Za každým keď do krabice niečo vhodil, okamžite do nej ponoril ruku a predmet vytiahol a vhodil a vytiahol a zase vnoril... bavilo ho vnárať ruku hlboko do krabičky.




Veľké drevené korálky do krabice od papierových vreckoviek.
Najprv mal pred vložením ruky do krabice trochu rešpekt, ale keď videl mňa, ako veselo z nej vyťahujem korálky a ukladám do mištičky, pustil sa do toho aj on. Niekedy na motiváciu  stačí trochu zahrať nadšenie, ukázať dieťaťu pozitívnu emóciu a už to ide samé.



Hocičo do košíčka
Čokoľvek mu tam naukladám, najprv to vyberie, potom to vkladá naspäť, poobzerá, poštuduje a šup s tým do košíka, potom sa rozhodne to opäť vysypať, alebo po jednom vybrať. A je naozaj zábava aj na niekoľko dlhých minút, kedy si stihnem aspoň vypiť svoju už studenú kávu.



Penové hubky do otvoru na šamedlíku 
 Tak na túto "vkladačku" prišiel Tomáško sám a asi aj preto sa stala jednou z jeho obľúbených. Ak máte doma takýto alebo iný šamedlík s otvorom, vhadzovať môžete čokoľvek, baví to aj staršie deti.. Adamko vhadzoval karty :-D a keď bol malý vrchnáky od výživy, neskôr kamienky a gombíky.


 

Ďalšie nápady na vyťahovanie a vkladanie, či vhadzovanie, s ktorými sa teraz Tomáško hrá:

- vyťahuje šatky naskladané v krabici od vlhčených utierok
 

- vrchnáčiky z výživ vkladá do krabice od Cara


- vyťahuje a preťahuje šnúrky z krabice


Snáď Vás niečo z toho inšpirovalo a zabavíe tak svoje malé ratolesti. Nielenže sa zahrajú, ale aj cvičia svoju motoriku.  Prajem krásny deň.
M

streda, 15. novembra 2017

Požičané Lego

Poznáte to, keď sa dieťa nejakej hračky nasýti a potom chudera leží v kúte, v tom lepšom prípade na poličke, nepovšinutá a zabudnutá? Tomu už môže byť koniec vďaka LEGOrentu. Je to prvá požičovňa Lega na Slovensku. Založili ju šikovní manželia Matej a Ľudka a nám s Adamkom sa naskytla možnosť vyskúšať si, aké to je vybrať si a požičať lego podľa vlastných predstáv.


Každý mesiac môžete mať za veľmi rozumný poplatok, novú, neopozeranú hračku podľa vlastného výberu a po vyhratí sa s ňou ju jednoducho vrátite naspäť. Práve tá rotácia sa mi na nápade požičať si Lego páči najviac. Požičiam si, vyhrám sa, vrátim a môžem si požičať iné.


Keď ma Ľudka oslovila, či by sme si ich požičovňu nechceli vyskúšať, veľmi som sa potešila, pretože Adamko práve prišiel do fázy, kedy Lego vyťahujeme z police veľmi často a okrem toho, že si niečo poskladá, sa s poskladanou vecou už dokáže poriadne dlho aj vyhrať. A tak sme zablúdili na stránky Legorentu a celí nadšení sme si vybrali Lego, ktoré sa Adamkovi najviac páčilo.


Celú ponuku nájdete v katalógu stavebníc, no my sme sa zamerali
 na kategóriu City, ktorá obsahuje Legá vhodné pre deti od 5 rokov. Aj keď teda Adamko je krásnym príkladom, že vyhrajú sa dosýta už aj "švorročiaci".  Ako inak (nič iné som ani nečakala) Adamka zaujalo hlavne lego s policajnou tématikou a tak sme si vybrali Policajnú naháňačku.


Tak nám Lego prišlo. Pekne zabalené v krabici, spolu so zoznamom dielikov, ktoré obsahuje a úvodným slovkom. Adamko sa veľmi tešil a naozaj nám práve padlo vhod, pretože bol Adamko chorý a tak radosť z hračky prekonala bolesť v krku. Ako prvé vytiahol Adamko figúrky. Až potom prišlo na rad ozajstné skladanie. Návod sme si vyhľadali na internete (nie je priložený v balíčku, ale nájdete ho na stránke Legorentu, v PDF súbore pri každej stavebnici, ktorú si požičiate).


Najprv som si myslela, že budem skladať hlavne ja, alebo tatko, keďže dieliky sú maličké a Adamko má zatiaľ skúsenosti hlavne s Legom Duplo, no bola som milo prekvapená ako dobre mu to išlo. Tiež čítanie z návodu si rýchlo osvojil a tak si jednotlivé autíčka poskladal naozaj sám, pomáhali sme mu minimálne.




Poskladaním stavebnice sa naše hranie neskončilo a musím povedať, že celý čas výpôžičky, ktorý trvá jeden mesiac. Bolo Lego plne vyťažené. Adamko naháňal zlodejov, zatýkal výtržníkov, rozdával pokuty a zatváral väzňov do väzenia.


Mesiac ušiel ako voda, a tak sa Lego vrátilo späť do Legorentu. My sa už teraz tešíme a rozhodujeme sa, aké ďalšie si vypožičiame.
M.

sobota, 11. novembra 2017

Svätomartinský lampášik


Tak sme sa toho Martina dočkali, aj keď nie na bielom koni, ale prišiel a aby nám nebolo smutno, že sme sa nemohli prechádzať v bielom poprašku, vyrobili sme si lampášik a prechádzali sa vonku v tme s ním. Na internete nájdete množstvo návodov ako si lampášik vyrobiť. Snáď najznámejší je ten, z okrúhlych krabičiek, no my sme sa museli prispôsobiť tomu čo sme mali doma a práve ten syr to nebol :-)


Použili sme teda krabicu od mlieka, papier na pečenie, krepový papier na ozdobenie a špagát. Všetko som to mala v pláne pripevniť tavnou pištoľou, nakoniec sme ale použili na pripevnenie spinkovač.
Prvým krokom bolo odrezať z krabice vrchnú časť, pripevniť šnúrku na držanie a do všetkých strán krabice vyrezať okienka. Vznikla nám tak konštrukcia na lampášik.


Zvyšok lampášika už robil Adamko. Na papier na pečenie priliepal krepový papier. Pripraveným papierom sme potom obalili konštrukciu a prispinkovali ju k podkladu. Jediné čo sme pripevnili tavnou pištoľou bola sviečka, do vnútra lampášika.



Keď bolo hotovo, lampášik sme priviazali na palicu a šlo sa von. Do kabelky som pri odchode šuchla aj baterku a čelovku, pre každý prípad a veru ku koncu dobre padlo Adamkovi trošku zmeny a tak som si lampášik poniesla aj ja. Chodili sme po vonku ako svetlušky :-)
 


Lampášik teraz poputuje na balkón a bude nám tam robiť peknú kulisu.
Pekný večer všetkým.
M.

piatok, 10. novembra 2017

Martin na bielom koni... alebo na múčnom????


Zajtra príde Martin... len zatiaľ nevieme či na bielom koni. S chlapcami, ho ale určite budeme vyzerať, veď už celý týždeň tým žijeme. Všetko sa to začalo, keď sme objavili cestou zo škôlky v stánku časopis Maxík. Úvodný prebal Adamka zaujal a tým sa začalo naše rozprávanie o Martinovi. Vo vnútri časopisu sme objavili aj obrázok na rozstrihanie, tak bolo jasné, čo budeme robiť po príchode domov.


Obrázok sme rozstrihali, poskladali a Adamko ho potom nalepil na modrý podkladový papier.

Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v 2 legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husacom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili.

Viac tu: http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jesen/sv-martin/Po
Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v 2 legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husacom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili.

Viac tu: http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jesen/sv-martin/
Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v 2 legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husacom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili.

Viac tu: http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jesen/sv-martin/
Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v 2 legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husacom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili.

Viac tu: http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jesen/sv-martin/
Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v 2 legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husacom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili.

Viac tu: http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jesen/sv-martin/
Legenda o Sv. Martinovi

Minulý rok som sa dostala ku krásnej knihe: Veselé Vianoce, tradičné zvyky a koledy. Kniha nás sprevádza celým adventom, vianočnými sviatkami, nájdete tam vianočné pranostiky, symboly, koledy a tiež krátke príbehy o svätých.


Teraz sa nám výborne hodila, pretože sme v nej našli aj legendu o Sv. Martinovi, ktorý jedného dňa stretne pred bránami premrznutého žobráka a keďže nemá peniaze a ani chleba ktorými by ho obdaroval, sňal si meč a jednou ranou ho rozťal na dve polovice (samozrejme táto časť Adamka totálne ohúrila) Jednu z nich potom daroval žobrákovi. V noci sa mu prisnil sen, v ktorom sa mu zobrazil Ježiš odetý do polovice jeho plášťa. Martin potom opustil armádu a vydal sa na cestu Božiu. Posolstvo príbehu je jednoznačné a Adamka zasiahlo tak hlboko, že hneď ako sa Tomáško zobudil, prerozprával mu celý príbeh o dobrosrdečnom Martinovi od znova.



Ak knižku doma nemáte, a predsa by ste si chceli prečítať príbeh o Martinovi, pekne spracovaný ho nájdete napríklad v tomto článku.

Kôň pre Sv. Martina


Rozmýšľala som čo vymyslieť, aby to mohli robiť obaja chlapci, keďže poväčšine mi už Tomáško spinká len dvakrát za deň a teda keď Adamko príde zo škôlky, musím ich zabaviť oboch (niekedy je to riadna fuška).
Na tvorenie sme potrebovali čierny podkladový papier, bielu voskovku, lepidlo, múku (práškový cukor, alebo krupicu).

Fotky sú strašné ja viem, ale to svetlo, tma vonku, môj náhradný a veľmi staručký foťák a deti vo víre tvorivého zápalu, mi neumožnili urobiť lepšie :-( Už nech je naspäť doma z opravy môj Nikonček.

Postup asi nemusím príliš objasňovať a je zrejmý z fotky. Na výkres, som predkreslila bielou voskovkou koňa, Adamko koníka natrel lepidlom a potom už stačilo iba na obrázok nasypať múku. Tomáško dostal len čierny papier a misku s múkou. Pôvodne som si myslela, že misku ihneď prevrhne a zhodí na zem. Prekvapil ma teda, keď si ju pekne začal sypať na čierny papier (bol to skvelý kontrast a to ho zaujalo), roztierať rukami, hrabkať sa v tom a samozrejme potom prišlo na rad aj to sypanie všade navôkol.


Sypal okrem obrázka aj na zem, na obrus, na stoličku, sebe na hlavu, ochutnával a vlastne bol celý rád, že môže robiť špinu :-) Úžasne sa mi na to pozeralo a tá trocha upratovania po skončení, mi za to naozaj stála. Adamko ešte v závere na výkres dolepil hviezdičky a koníkovi očko.

Majte krásny večer, my ideme rýchlo spať, aby sme ráno čo najskôr zistili na akom koni prišiel Martin tento rok a možno si napečieme aj svätomartinské rožteky.
M.