... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 25. septembra 2017

Voňavý



Pridávam sem ďalší z odskúšaných a u nás odteraz veeeeľmi obľúbených (milujem kokos) kokosových koláčikov. Je veľmi jednoduchý na prípravu i na ingrediencie, preto ho zaraďujem medzi super rýchle koláčiky vhodné na pečenie keď má prísť nejaká návšteva, ale i len tak keď je chuť na čosi sladké a keď si chcem prevoňať byt kokosom :-)


Potrebujeme:
- 1 hrnček polohrubej múky
- 1 hrnček strúhaného kokosu
- 1 hrnček mlieka
- 3/4 hrnčeka cukru
- 1/2 hrnčeka oleja- ja dávam kokosový
- 2 vajíčka
 - 1 balíček kypriaceho prášku


Všetko spolu vymiešame, cesto vylejeme na vymastený (kokosovým olejom) a múkou vysypaný plech a šupneme do rúry na 180°C a 20 minút. Vrch som ešte pred pečením posypala grankom.


Joj je báječný, ak máte radi kokos určite ho vyskúšajte, u nás sa po ňom len tak zaprášilo. Prajem krásny štart do nového týždňa.
M.

nedeľa, 24. septembra 2017

7 a 8 mesiac

Ja vám neviem, ale uteká to tak rýchlo, že si nestíham ani zapisovať čo všetko sa za ten čas udeje. Tomáško je veľmi šikovný chlapček a poháňaný starším súrodencom toho už ovláda naozaj veľa.


Od svojho polrôčika opäť prešiel poriadny kus cesty a teraz už ako 8 mesačný človiečik rozdáva úsmevy na všetky strany. Teda nie vždy. Hlavne v posledných dňoch, kedy sa mu prerezávajú horné zúbky. Ale inak je to riadny šibal, všade ho je veľa, všade vylezie, o všetko sa postaví, všade si prejde, všetko si vezme a úplne všetko čo pred ním neutečie, alebo mu nestihneme vytrhnúť z tej jeho malej pästičky, zje!!!

7 mesiac


- Tomáško sa konečne rozpapal. Doteraz sa akoby bál otvoriť pusinku a prijať to čo mu núkame, no odkedy prišiel na systém, otvára pusinku pomerne často... teda vlastne vždy keď je na dohľad nejaké jedlo, alebo niečo, čo sa podľa neho na jedlo ponáša :-)
-stihol si prejsť 6-tou chorobou, vysokými horúčkami, hnačkami, soplíkmi, a hneď po vyliečení sa behom jedného týždňa rozštvrnožkoval, začal rozprávať (mama a baba) a započal prvé pokusy sadnúť si.


- V polovici svojho siedmeho mesiaca sa dokonca postavil a odvtedy sa stavia o všetko čo mu príde po ruku. Ozaj takýto progres sme nečakali a Tomáško sa mení a učí každým dňom. Z na štyroch sa pohupujúceho bábätka sa nám behom dvoch týždňov stal, loziaci, bľabotajúci a stojaci človiečik... úžasné.

8 mesiac


- opäť sa udialo množstvo noviniek... od nesmelých pokusov došlo k činom a Tomáško sa naučil sám sa posadiť. Objavil tak nový rozmer toho ako sa dá hrať z hračkami, prvý deň sa ešte pridŕžal jednou rukou zeme, no na druhý deň, sa už nedržal vôbec, sedel ako svieca a veselo si v ručičkách prekladá a otáča hračky


- taktiež si drobec povedal, že už nebude zaspávať na prsníku a ani kolísaním v kočíku, veď prečo by se to mali také ľahké? Rozhodol sa, že bude zaspávať nosením sa. Veď prečo nie? veľmi rada cítim jeho dych a tiahu telíčka na svojej hrudi, no o to horšie je ho potom preložiť už spiaceho do postieľky.
- Tomáško má ozaj riadnu výdrž. Nezmohne ho ani niekoľkohodinová prechádzka vonku a na to, aby ho človek udržal v kočíku treba vynaložiť značnú diplomaciu s čím súvisí i to, že začal jesť kukuričné chrumky... áno veľmi montessori, že? podplácam si vlastné dieťa, aby nevyskočilo z kočíka za jazdy.
- Jedlo si obľúbil natoľko, že si ho dokáže vypýtať slovíčkom MŇAM, MŇAAAM a ak nikto nereaguje, prtvrdí a kričí z plných pľúc MŇAAAAAM, MŇAM, MŇAAAAAAM a ukazuje rúčkou daj.


- Taktiež vie zakývať Papá, ale len vtedy keď sa mu chce, čo je jednoznačne hlavne vtedy, keď už je odchádzajúci za horami za dolami a na to, že sa zdravil malému človiečikovi už dávno zabudol.

Tomáško má vonku zatiaľ tri zúbky, niečo okolo ôsmich kíl a hroznú chuť všetko spoznať, všetko vidieť a všetko ochutnať. Najväčším hnacím motorom a najlepšou televíziou je pre neho jeho braček. Adamka neustále pozoruje, smeje sa z neho, snaží sa ho chytiť, hladkať (cápaním po hlave) a smeje sa na úplne každej blbinke, ktorú mu Adamko ukáže.

 
Som rada, že mám tých svojich dvoch loptošov a už teraz sa teším, čo nové nám prinesie čas.
M.

sobota, 23. septembra 2017

Tri prasiatka


Máte radi rozprávku Tri prasiatka? My áno. Čítame ju doma veľmi často a aj na cédečku ju radi počúvame. Jednotlivé pasáže (ak nie celú rozprávku) už vie Adamko odrecitovať naspamäť.  Aby sme si ju vedeli aj zahrať, vyrobili sme si jednoduché papierové bábušky na paličkách.Ja som nakreslila, Adamko vymaľoval a hrali sme všetci zaradom, Aj tato keď prišiel z roboty :-)



Tomáško asistoval a snažil sa zjesť čokoľvek čo bolo po ruke. Bola to teda riadna fuška, zabezpečiť, aby vystrihnuté hlavičky prasiatok neskončili v jeho brušku. Ukľudnili ho na chvíľu dobre zavreté fixky a bol ochotný nechať brata nerušene pracovať na vyfarbovaní našich bábok.





Od výroby prasačích bábok už ubehlo niekoľko dní, no z času na čas ich nachádzam "zapichnuté" v kľúčových dierkach niektorých dverí (tak ako na fotke). Za každým sa zľaknem :-D nie a nie si na to zvyknúť. A občas ma prekvapia aj takto pri stole a zahrajú mi celú rozprávku :-)




Prajem krásne jesenné dni. My tie upršané trávime doma a ja začínam mať čo robiť pri tých mojich dvoch huncútoch. Hlavne Tomáško, rozhodol sa totiž vo svojich ôsmich mesiacoch začať chodiť okolo nábytku a ochutnávať každú smietku na ktorú naďabí... a tak máme o zábavu postarané :-)
M.

piatok, 22. septembra 2017

Prvý jesenný deň

Je tu jeseň, všimli ste si? Nie len kalendárne a to práve oddnes, ale už niekoľko dní aj počasie nasvedčuje tomu, že sme sa prehupli do ďalšieho ročného obdobia. Adamko je v škôlke už zabehnutý a teda musím povedať že aj nástup do škôlky po prázdninách bol úplne bezproblémový. Predsa len už je to starý harcovník a nešiel do neznáma.


Neuveriteľné ako sa za pár dní príroda začala meniť. Na zemi už sem tam vidno popadané lístie a aj stromy sa znenazdajky začali sfarbovať do jesenných farieb. Prší a poriadne fúka, takže ani vonku nás to veľmi neťahá a tak sedíme doma, varíme si teplé čajíky, pojedáme pukance a sušené jabĺčka a hráme človeče nehnevaj sa.


No a keďže dnes poobede na chvíľu prestalo pršať vybehli sme si nazbierať zopár gaštanov, aby sme sa mali doma cez upršané dni s čím hrať.




Ideme rýchlo do tepla, celkom sa nám rozfúkalo, možno o pár dní vytiahneme aj šarkana :-)
M.

piatok, 15. septembra 2017

More v lavóriku

Keď vonku prší a doma je "nuda" (v úvodzovkách, pretože my nudu nepoznáme, ha)  prečo si nevyrobiť more a nevytopiť pol kuchyne? Začalo to nevinným prezeraním si storočného časopisu včielka, kde sa na jednej strane znenazdajky objavila rybka. Tak nás s Adamkom napadlo, vytvoriť si more a zaplniť ho viacerými rybkami. No neskončilo to len pri tom. Naše more zažilo niekoľko život a lode ohrozujúcich búrok, vlnobití a tsunami. 


Na výrobu sme využili to, čo bolo doma práve po ruke (kamienky, paličky z pred dverí bytu, ktorých tam máme snáď ešte na dvesto morí, sklenené guličky, plastové morské živočíchy a ako loďky papierové košíčky na muffiny). 




Okrem lovenia rybičiek sme skúšali či sa na hladine udrží loďka z papierového košíčka, čo všetko unesie, ako na ňu pôsobí vietor (fúkanie) a tiež čo sa s ňou stane keď nastane na mori búrka a vlnobitie.






Zvuk pohybujúcich sa guličiek a čľapotanie vody prilákalo aj Tomáška a už sa mágali v mori dvaja. Na Tomáška som však musela dávať poriadny pozor, v centre jeho záujmu boli totiž štrngotajúce sklenené guličky a pojedanie paličiek.






Majte krásne dni.
M.