... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

sobota, 2. mája 2015

Ako sme sa začali hrať

Dieťa má dar samo dať najavo svoje potreby a našou úlohou je vedieť ho vypočuť a poskytnúť mu také podnety, aby tieto potreby dokázalo uspokojiť.

Ako sme teda začali? Pozorovaním.
Keď mal Adamko cca 4 mesiace začal búchať s rôznymi predmetmi o rôzny povrch.... ležal na brušku na zemi v obývačke a odrazu vidím ako zobral koliesko a začal ním búchať raz na koberec a raz na podlahu (máme len taký malý koberček), pri dotyku s podlahou to koliesko zaklopkalo a Adamko dostal záchvat smiechu. Opakoval to zas a znova a zakaždým sa smial keď koliesko buchlo o podlahu. Tak som mu doniesla hrniec, plastovú nádobu a lopárik, položila pred neho a on búchal raz tu, raz tam a sledoval čo vydáva aký zvuk. Vtedy mi to došlo :-) a od tej chvíle som sa mu snažila vymýšľať rôzne sluchové aktivity...šušťanie papiera, sáčku, ozvučné paličky, hrach vo fľaši, sluchové pexeso a pod.

Snažila som sa podporovať to, čo ho práve zaujímalo, resp. to čo sa mi zdalo, že ho práve najviac zaujíma :-) Napr. videla som, že má Adamko prvé pokusy začať štvornožkovať, začala som mu ponúkať materiál, ktorý bol pre neho veľmi zaujímavý a tým aj motivujúci práve k lezeniu.

 

Čím viac Adamko rástol, tým viac vecí ho zaujímalo a niekedy bolo ozaj ťažké rozpoznať, čo to je práve teraz, a tak som niekedy len tak skúsila ponúknuť mu nejakú aktivitu a ak ho nezaujala, nechala som ju na neskôr.



Skúmali sme rôzne materiály, od novín, sáčkov, bublinkovú fóliu až po teplú a studenú vodu, srsť a ľad, odpozorovala som, že práve vtedy mal silnú potrebu celotelového vnímania, potreboval sa v materiáloch vyváľať (mimochodom túto potrebu má dodnes) :-)

Robili sme veľa pohybových činností (to robíme do teraz) pretože pre malé dieťa je pohyb jedna z najdôležitejších potrieb.

A keď prišlo obdobie,  kedy sa nejakej činnosti venoval viac, ponúkala som mu jej podobné, alebo obmenené varianty. Napríklad v 10.-tich mesiacoch začal otvárať a zatvárať všetko čo sa dalo, hlavne dvere, zásuvky, práčku- všetko čo malo pánty... tak som mu pripravila tácku s rôznymi predmetmi na otváranie a o čosi neskôr dostal knihu s otváracími okienkami.


 Po montessori kurze vynikajúcej p. Štarkovej som sa rozhodla Adamkove skúmanie pomaličky presunúť na koberec. Začali sme veľkou dekou a postupne sme sa dopracovali k menšej podložke, na ktorej sa hráme aj teraz.
Ďalšou zdolanou métou jeho vývoja bolo to, že sa naučil sedieť. Otvorilo mu to celkom nové možnosti objavovania, namiesto jednej ruky zrazu vedel použiť obe.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára