... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

streda 6. mája 2015

Čo sme robili v Marci

Tak čo sme robili v marci?  zažili sme kopec zábavy:

Absolvovali sme s Adamkom prvú výstavu, počas ktorej sme sa dostali do praveku. Hneď v úvode výstavy som pochopila, že som trafila klinec po hlavičke, pretože Adam bol vo svojom živle. Aby som to vysvetlila, moje dieťa je absolútne zaťažené na kamene. Veľké, malé, obrovské to je jedno, len nech nejaké sú. Každodenne vláčim po vreckách minimálne 30 kameňov rôznych veľkostí, ale čo by človek neurobil pre svojho malého geológa, no nie?


Napriek tomu, že sa Adamko na interaktívnej výstave do sýta vyšantil v piesku, kde vyhrabával skameneliny, doma sme si to ešte doplnili o hrabanie sa v "dinosaurovských" cestovinách.


Priraďujeme ovocie ku kartičkám, ktoré nájdete tu.



"Krabica hudobných nástrojov" a hodinová zábava, len neviem čo na túto našu zábavu, hovorili susedia :-)


Dostala som najkrajší narodeninový darček na svete.


Adamko nakázal "mamka maľovať jablko" tak sme maľovali jablko a pridali sme aj hrušku.



Tvorenie pomocou soľničky- na papier som Adamkovi "predkreslila" lepidlom tvary a on už len solil soľničkou, v ktorej bola namiesto soli hladká múka. To bolo prekvapenie, keď sme prebytočnú múku striasli a objavil sa obrázok :-)



Veľmi teraz Adamka baví voda a všetky vodné aktivity, tak sa snažím mu vymýšľať stále niečo nové, tu chytáme vrchnáčiky z PET fliaš do sitka a ulovené vhadzujeme do vedierka...asi v polovici hry na seba vylial celú tú nádobu a jeho radosť z dobre vykonanej práce nemala konca kraja :-)


 Rozfúkaná farba, Adamkovi bolo ešte treba pomôcť s nasmerovaním slamky, ale inak fúkal ako o život.


Triedenie a zapichovanie v jednom...včeličky do úľa a lienky na list.


Maľovanie v krupici, veľmi efektné a dajú sa vymyslieť rôzne obmeny ako napr. hľadanie farby, tvaru, ... Adamko bol nadšený, keď objavil, že pod krupicou je farba a stále iná, krásne ich vedel pomenovať.



Zipsujeme, všetko a všade. Dokáže prestáť pol hodinu pri kočíku a otvárať a zatvárať zips na spodnom úložnom priestore. Tak sme nakúpili farebné zipsy a šlo sa na vec.


Navštívili sme Montessori herničku. Prvý rát sme tam boli keď mal Adamko zhruba rok, ale bolo to pre neho ešte priskoro, síce ho všetko zaujímalo, ale nevedel sa s tým ešte pohrať, skôr všetko za radom rozťahoval, napriek tomu, že doma som ho rovnakými princípmi viedla od bábätka. Teraz to však už bolo o niečom inom, krásne som vedela vypozorovať ako si vyberá také aktivity, ktoré ho práve v tomto období zaujímajú.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára