... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

nedeľa, 3. mája 2015

Kamienkový deň

Začalo to úplne nevinne, každodennou prechádzkou, ale teda, že sa to rozvinie do takých rozmerov som nečakala :-)
Zakaždým keď sa chytáme vonku, vyberieme si niečo, čo nám bude robiť na prechádzke spoločnosť. Lepšie povedané, môj Adam si vyberie a to, že si niekedy vyberá naozaj zaujímavé predmety (metla, baterka, krhlička, obrovské farebné korále na krku, obrovitánsky látkový ježko, fľaša od kečupu, ...) vám asi nemusím ani hovoriť :-) Dnes to bolo LEN vedierko a už to samotné prezrádzalo, že budeme niečo zbierať (môj Adam je naozaj vášnivý zberateľ čohokoľvek, čo leží na zemi  :-)

 Keď jeho pozornosť zaujali kamienky, popravde vydýchla som si, že to nie sú ohorky z cigariet, obrovské úlomky asfaltu, či dlhočizné palice, ktoré častokrát vlečiem domov nakoniec ja a končia na našom balkóne, pretože Adamko sa ich nedokáže vzdať.
Tak sme sa s kamienkovým pokladom dostali zdarne domov a po trojhodinovom spánku (asi ho to zbieranie riadne zmohlo) sme sa pustili do prezerania našich nových "nazbierancov". Samozrejme ich rátanie a nakladanie na tatrovku nesmelo chýbať.

 Ešte počas Adamkovho spánku som si niekoľko kamienkov odsypala, umyla a časť z nich odložila do mrazničky a druhú časť tesne pred aktivitou zaliala vriacou vodou. Všetky kamienky som potom dala na tácku a prichystala ešte modrú (studené) a červenú (teplé) mištičky. Adamko ich obracal v rúčkach a triedil na studené a teplé, veľmi sa mu to páčilo...opakovali sme to dvakrát.


Potom prišlo na rad ešte stále Adamkovo obľúbené vhadzovanie. Vymyslel si vlastnú variáciu vhadzovania do otvoru na šamedlíku, tak som mu len na rýchlo podložila tácku, aby mali kam padať.


Najviac ho zaujalo a zabavilo stavanie kamennej cesty. vymedzila som na koberci (maliarskymi páskami) obdĺžnik, do ktorého sme vytvorili kamenné cestičky, parkovisko a potom sme už len dokladali čo nás napadlo. Adamko dokonca vymyslel aj most zo šamedlíka.






Z prechádzky sme si  domov dovliekli (presnejšie, vliekla som ho ja) aj obrovoský kameň, ktorý neskutočne upútal Adamka a už po ceste z prechádzky som vedela čo s ním. Večer sme si ho pomaľovali farbami a teraz nám robí radosť ako dekorácia na okne.


Pekný kamienkový deň za nami.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára