... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

streda, 6. mája 2015

U babky a dedeho

 Víkendy u "babkovcov" vždy majú niečo do seba, či už je to u jednej alebo druhej babky, vždy odchádzame plný zážitkov.
Tentokrát sme išli s Adamkom k babke prvý krát vláčikom. Tatina sme nemali doma, tak sme si povedali, že nám výlet urobí dobre. Vláčik zaujal a keďže bol osobný (nemal kupé) Adamko spríjemňoval všetkým cestujúcim vo vozni, cestu svojimi nikdy nekončiacimi monológmi o všetkom čo vidí z okna, čo je vo vozni, aký ujovia a tety tam sedia, čo majú na sebe, koľký majú bradu a samozrejme nesmiem zabudnúť na recitovanie a spievanie pesničiek.


Po tom, čo sme zdarne dorazili do cieľa, som si mohla konečne vydýchnuť a prenechať trošku Adamkovu upovedanú pusinku babke :-)...a keďže tí dvaja sú zohratá partia, rozhodli sa hneď vydať na prechádzku a mňa menovať dvorným fotografom.
 Prechádzka to bola veru veľmi poučná, pretože okrem skákania z obrubníka, zapichovania paličiek do prázdnych krtincov, zbierania všakovakých kameňov a paličiek, ktoré sme našli, a chodenia po múriku sme našli aj mravenisko, jednu mŕtvu lienku a zaujímavého chrobáka, ktorého názov ešte musím vypátrať.



Keďže Adamko je "autíčkar" telom aj dušou a už dva týždne mi pílil uši ako veľmi chce šoférovať a "točiť volantom na bagerovi", čakalo ho prekvapenie. Dede mu vybavil šoférovanie, po ktorom tak dlho túžil. Bože to bol pohľad, na tie rozžiarené oči... myslím, že by tam ostal aj spať, ak by sme ho odtiaľ neboli presvedčili, že aj bager si potrebuje oddýchnuť :-)





 A keď už traktor oddychoval, my sme si vyrobili vlastné vozidlo z drevených odrezkov. Šoféroval Adamko a viezol ma "na stanicu do Žiliny" ako sám vyhlásil.





Posledný deň sme boli chytať rybky...jááj to bol zážitok, každú chytenú rybku sme potom pustili opäť do vody, ale ešte predtým ju Adamko poobdivoval a zaželal jej šťastnú cestu.

Adamko s babkou a dedem chytajú rybku
Pyšný ujo rybár a náš hanblivý Adamko :-)



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára