... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

nedeľa 28. júna 2015

Čerešničky

Naša čerešňa, je už veľmi starý strom, ale ešte stále dáva tie najúžasnejšie, najväčšie, najčervenšie a najsladšie čerešničky aké som kedy jedla.
No hriech by bolo nechať ich len tak opadať. A tak sa každý rok (už od malička) štverám na strom a triedim čerešne...jednu do vedierka, jednu do pusy, jednu do vedierka a dve do pusy...keď už jesť nevládzem, vtedy nastane tá pravá oberačka a väčšinou si šťastní odnášame domov za štyri vedrá a tri tašky prekrásnych červenučkých čerešní, z ktorých potom doma kúzlim všakovaké dobrotky... koláčiky, kompótiky a pod.


Odkedy ale máme nášho drobca, nastali v našich činnostiach isté malilinkaté (ale že úplne nepostrehnuteľné :-D :-D :-D) zmeny.... tak je tomu aj pri zbere čerešní:

- Miesto môjho milovaného štverania sa po strome, stojím pod stromom a dávam pozor, aby sa zatiaľ nikam neštveralo naše ani nie dvojročné drobča,
- miesto triedenia do vedierka a do pusy, riešim... jednu čerešňu do vedierka a tiež aj tie ostatné (a hneď niekoľkokrát) po tom, čo ich zakaždým moje snaživé drobča so šťastným výrazom v tvári vysýpa na zem.


- miesto štyroch vedier a troch tašiek krásnych červenučkých čerešní si odnášame ledva dve vedrá aj to už značne poobíjaných ale predsa len červenučkých a sladkých čerešní (no, kto by stíhal obrať viac pri tom vrtiriťkovi malom, že? :-D )
Najkrajšia zmena, ale je...že
- miesto samostatného kúzlenia v kuchyni, už teraz kúzlime dvaja a ja som za to veľmi šťastná... hneď je človeku veselšie keď má takého úžasného pomocníka :-)

Moja najmenej obľúbená činnosť z celého zavárania je triedenie čerešní a to by som ešte prežila, ale...umývanie fliaš...fuj, ešte že existuje umývačka riadu.


Potom prichádza na rad tá krajšia a veselšia práca, pri ktorej sa môže zúčastňovať aj drobec a to je plnenie fliaš, zalievanie ich nálevom a sterilizácia. V časti plnenia do fliaš Adamko uplatňoval moju metódu triedenia " jedna do vedierka- jedna do pusy" v mierne pozmenenej forme... "jedna do fľaše, tri do pusy".. ale aj tak sme si to spoločne užili.


Potom Adamko otáčal fľašky a pozorovali sme ako čerešne plávajú na hladine nálevu... Adamko ich chcel hneď otvoriť, no presvedčila som ho že až na budúce, že ešte musíme počkať, kým sa poriadne "okúpu v náleve".

Finálnu časť som si vychutnala už sama, keď drobec spinkal.
 

Ďalším v poradí bol koláčik, ktorý mi Adamko pomáhal napiecť. Dávkovanie sa mu tak páčilo, že ak by som ho nezastavila, namiesto koláča by sme mali múčny posúch.


A takto vyzeral hotový výtvor.


 No a na záver, ak by sa niekomu hodilo, pridávam ešte etikety, ktoré som si urobila na zaváraniny :-)

Čerešniam zdar a bublaninám trikrát hurá :-)

1 komentár:

  1. Skvelého pomocníka máš :-) A tie poháre...nádhera, môžeš predávať :-)

    OdpovedaťOdstrániť