... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

streda, 29. júla 2015

Interaktívna výstava- Atlantis centers

Ak máte radi bublinky, vesmír, faraóna, ak chcete vedieť, ako fungujú matematické a fyzikálne javy v každodennom živote, alebo vás zaujíma fyzika a chcete si jej zákonitosti vyskúšať na vlastnej koži choďte sa pozrieť do Atlantis centers.
My sme boli a môžem to naozaj odporučiť, zabavil sa nie len náš skoro dvojročný, ale aj my :-)

Interaktívne exponáty:

tatino stavia magnetický most

guličková dráha
úloha: dostať loptu vzduchom z hadice do koša
zvukové rúrky
"autofil" sa nezaprie- trenažér
otočná plošina
"bez dotyku" a na čas
hmatová skrinka

Miestnosť pre stavbárov- tu sme strávili väčšinu času z celej výstavy. Adamko sa vyšantil do sýta, nakladal hranoly do vedierka a s tatinom ich premiestňovali pomocou žeriavu na stavbe, potom ich prekladal na fúrik a zas a znova dookola, dokopy celú hodinu a 10 minút :-D





Ja som si medzitým, kým sa chlapci vyšantia, skladala rôzne hlavolamy. A teda, že som sa pri niektorých riadne zapotila :-)



 Bublinkový svet. Tak tieto miestnosti nás pohltili všetkých. V nádobách sa nachádzali mydlové roztoky a pomocou železných obručí a rôznych tvarov sa z nich dali vytvárať obrovské bubliny. Vyrobiť sa dala aj obria bublina okolo seba, alebo plošná bublina.... "bublinové sklo" ako ho Adamko nazval.

Tatino vyrába bublinu, Adamko sa snaží vyrobiť "bublinové sklo"




výroba obrej bubliny
Výstava stojí naozaj za to. A určite aj pre väčšie deti. Adamko má ešte len necelá dva a tak sme tomu prispôsobili aj navštívené atrakcie. Na výstave je však možné dostať sa do vesmíru, sedieť vo vesmírnej rakete a simulovať jej štart, dozvedieť sa o faraónoch, múmiách, pirátoch a kopec ďalších zaujímavých vecí.

utorok, 28. júla 2015

Pri jazere

Dnes sme si urobili krátky poobedný výlet k vode, (že reku nech si drobča pohádže kamienky do vody, keď ho to teraz tak baví) no nakoniec to skončilo zábavným "nôžkoomočivým" bláznením vo vode a zajtra ideme zas. A keďže dnes bolo nanajvýš obtiažne diplomaticky drobča odhovárať od celotelového ponorenia do vĺn Bukovca, zajtra už berieme aj plavky :-)

Naše dnešné, veľmi chabé vybavenie (knihu- Alberto Moravia- Svetlá Ríma- som si brala, lebo som si myslela, že ako poznám svoje dieťa a jeho záľubu v hádzaní kamenia do vodných tokov, bude na ňu čas, noooo nebol :-)
Začalo sa to nevinne hádzaním kamienkov a paličiek.
 Najprv nesmelé okukávanie z tatinovej náruče.
Potom veselé máčanie a "koštovanie" vody :-)

V závere sme ho nevedeli vytiahnuť, zmočil celé slipky, tričko a všetko čo sa dalo :-)

Spoločnosť nám robila aj ona :-)


Bez múky a cukru

Hmm, keď človek doma nemá ani zrniečko múky a cukru, ale za to chuť na koláčik by bola, čo urobí? No čo? Nájde si recept (mimochodom od jednej šikovnej mamičky), kde ani múka a ani cukor nie sú potrebné, trošku si ho prispôsobí a hneď a zaraz upečie. A môžem ho naozaj odporučiť, tatino, drobča a aj ja sme sa zalizovali až za ušami :-)


Potrebujeme:
2 vajíčka
40g kokosovej múčky
2 pl tvarohu (ja som dala hrudkovitý)
1 biely jogurt
med
hrozienka

Postup:
Ani nemôže byť jednoduchší a preto pre mňa úplne dokonalý. Všetko sa to vymieša, naloží sa do muffinových košíčkov a na 180°C upečie cca 25- 35 minút (každý podľa svojej rúry).
Dobrú chuť.

štvrtok, 23. júla 2015

Srdiečko pre Bašku

Zajtra ideme gratulovať sestre nášho tatina, našej baške a preto sme sa s Adamkom rozhodli, že jej pripravíme prekvapenie.
Keď som sa Adamko opýtala, čo by to malo byť, odpoveď bola jasná... "požiarnícke auto", hmm až na to, že na taký projekt by nám bolo treba viac času a tak sme sa nakoniec zhodli, že vyrobíme srdiečko (diplomaticky som Adamka presvedčila, že veď predsa srdiečko je tiež červené ako požiarnícke auto).
A tak sme sa dali do toho:

1. pripravili sme si veci, ktoré budeme potrebovať

2. korkovou zátkou sme otláčali (bodkovali) podklad srdiečka

3. prilepíme oči

4. prilepíme štvorlístky, lienky, ozdôbky no čo nás proste napadne

5. prilepíme mašličku z chlpatého drôtika

reakcia môjho dieťaťa na otázku: "Adamko a vieš kde máme srdiečko?" skoro som sa rozplakala :-)

6. dokreslíme pusinku a je hotovo
Baške darček určite urobí radosť.
Majte pekný deň.
 

streda, 22. júla 2015

"Malé krôčky pre ľudstvo...veľké pre človeka"

 Neuveriteľné, koľko veľa sa toho dieťa naučí za rok. Od ležiaceho, nesamostatného tvorčeka odkázaného na ľudí okolo seba, až po samostatnú bytôstku, tvrdošijne si presadzujúcu svoj názor. 
O chvíľu má naše drobča dva roky a tak som sa trošku hrabala vo fotkách (z čisto sentimentálnych dôvodov) a našla poklady... Adamkove "tenkrát poprvé" samozrejme je toho omnoho viac, no nedalo mi nepodeliť sa s vami aspoň o niektoré z nich :-)

- prvý deň doma- báli sme sa a nevedeli čo a ako, ale zvládli sme to :-), prežili sme všetci
- prvá prechádzka- och boli sme takí pyšní a neustále sme sa naahovali o to, kto bude kočíkovať- vysmiaty sme boli ako dve lečá.
- prvé držanie hlavičky- neuveriteľné, taký výkon - z tohto momentu mám asi trilión fotiek z každého uhlu a každej strany, bola som naozaj pyšná matka.
- prvý stret s literatúrou (dva dni predtým držal prvý krát v rukách loptičku, no pravá eufória u mňa prišla, keď ho medzi hračkami, ktoré mal po ruke zlákala najviac kniha... už vtedy to bolo jasné.


- prvý vedomý úsmev- zo spánku sa smial už predtým, ale takto na "bdelo" to bol pre mňa neopakovateľný zážitok.
- prvé kúpanie- och ako som sa bála
- prvé samostatné papanie lyžičkou
- prvý krát v športiaku


- prvé lezenie
- prvý krát sa sám posadil
- prvá socializácia
- prvý krát sa sám postavil- na to si spomínam veľmi živo, stál tam a smial sa asi pol hodinu, takú radosť mu urobila táto novonadobudnutá zručnosť... pre nás to znamenalo koniec pokojnému zaspávaniu.


- prvé umývanie zubov- vtedy ešte z radosťou a bez boja
- prvý krát na hojdačke
- prvá mrkvička
- prvé krôčiky


- prvé kúpanie vo veľkej vani
- prvý krát na nočníku
- prvý rožok
- prvý krát na karnevale


A tu je dôkazový materiál, že z nášho syna rastie malý intelektuál...

- prvý krát na festivale
- prvý koncert
- prvý krát v telke
- prvá tvorivá činnosť

Teraz je z nášho drobčeka už veľký, skoro dvojročný chlapček a tých.. "prvých razov" je stále pred nami neúrekom, som šťastná, že môžem byť pri tom všetkom čo ho ešte stretne... som šťastná, že som jeho mama :-)

utorok, 21. júla 2015

Dlhá cesta vlakom a naša VNZ-tka

Tak sme sa konečne odhodlali a vydali sa na cestu cez celú našu republiku a keďže sme tentokrát nechceli byť závislí na našom aute, rozhodli sme sa cestovať vlakom.
Cesta z bodu A do bodu B mala trvať necelých 6 hodín a tak som sa rozhodla nič nenechať na náhodu a zabezpečiť nám všetkým trom pohodovú jazdu bez plaču, nudy a nervových scén ;-)


A k tomu je samozrejme potrebné mať pribalenú poriadnu KPZ- tku (Krabičku, Poslednej, Záchrany)... v našom prípade  teda VNZ- tku (Vrecko, Neutíchajúcej, Zábavy).


Čo som teda do tej našej VNZ-tky zbalila?

1. Magnetické skladanie autíčok- máme ho už nejaký čas doma, je to cestovné balenie a presne na takéto účely sa hodí, obsahuje magnetické časti, takže je málo pravdepodobné, že by sa mali niekde zapotrošiť (aj keď ani to nie je úplne vylúčené, ak v zápale hry vaše dieťa od šťastného vytrženia rozhodí všetky súčiastky do vzduchu)


2. Voskovky, blok na maľovanie a nálepky- to je u nás neodmysliteľnou súčasťou akéhokoľvek balenia, lebo náhly záchvat tvorivého nadšenia je treba uspokojiť a nie potlačiť, z jednoznačného dôvodu... aby tento záchvat prišiel aj nabudúce.


3. Chytanie rybiek- taktiež nejdeme nikde bez tejto hračky. Jednak preto, že vrchnáčikové rybky je možné chytať kdekoľvek a jednak preto, že udica, ktorá k nim patrí je mnohonásobne využiteľný spoločník, napríklad pri pobehovaní po vlaku a skúmaní toho čo vieme na udicu chytiť a čo nie (magnetizmus)


4. Autíčka- Vzhľadom k tomu, že moje dieťa je "autofil" ako už všetci dobre viete, k tomuto bodu sa mi asi netreba veľmi vyjadrovať. Autá s nami chodia všade, aj do vane, aj do postele, aj na záchod, proste všade, tak je jasné, že musia aj do vlaku.



5. Knihy- no to by sa nedalo odcestovať bez kníh. My s mužom ich máme tiež niekoľko zbalených, tak ani Adamko nie je výnimkou a keďže sa nevedel rozhodnúť, ktorú si vybrať tak sme zobrali z užšieho výberu všetky 3 :-)
- O veselej mašinke (vzali sme aj výpravcovskú paličku)
- O malej Aničke (sú to dva príbehy v jednej knihe a naše obľúbené predspánkové čítanie)
- Slová (neviem z akého dôvodu si Adamko túto knihu vybral, ale v poslednom čase ju pozeráme často, sú tam dinovia a aj dopravné prostriedky v jednom, tak asi preto :-)


6. Pirát- bez neho ani na krok, chodí s nami tiež všade a napriek tomu, že ho máme celkom krátko, vyzerá už poriadne ošumelo :-) Ale mne to nevadí, hlavne že má šťastného a milujúceho majiteľa.


Teraz po návrate, môžem spoľahlivo potvrdiť, že VNZ- tka mala veľký úspech, bola plne využitá a na budúce ju berieme zas :-)