... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

piatok, 28. augusta 2015

Koláčik

S Adamkom sme si povedali, že urobíme tatinovi prekvapenie a rozhodli sme sa mu upiecť koláč. No áno, ja som sa rozhodla, ale moje dieťa (nakoľko zbožňuje čokoľvek čo začína na KOLÁ...čik) bolo hneď hotové k činu a tak sme si našli nejaký receptík a šup ho do toho. V záujme zachovania tradície (pečenia z domazaloženej kuchárskej knihy) som ho ešte pred tým než sa Adamko zobudil do tej našej zapísala, aby bolo z čoho ten recept čítať :-)


Adamka ihneď nadchlo to, že budeme piecť z NAŠEJ kuchárskej knihy, neuveriteľne to na neho zapôsobilo a tak v knihe veselo listoval ešte aj dávno po tom, čo bol koláčik zjedený a plech už umytý odpočíval na svojom mieste.

A tak som čítala a Adamko vykonával (ešte pár rôčkov a ja budem len sedieť piť kávičku a dieťa bude piecť :-D :-D :-D) Sypal ingrediencie...


Miešal vajíčko s cukrom ...


Ešte raz sypal :-)


 Miešal cesto...


Vymastil plech (popri tom tvrdil, že je ujo maliar)...


Ozdobil koláčik ovocím (a veru že ozdobami nešetril... boli naozaj všade, aj na ňom, aj na mne, aj na koláčiku, aj na linke, dokonca aj na zemi)...


Ochutnával (no bez toho si pečenie neviem ani len predstaviť. Z ochutnaných prísad mu najviac chutila múka a med (ktorý do koláča ani nešiel :-D )...


Pomohol mi ho zavrieť do pece a aj kontrolovať, či sa už neupiekol. No a keď bol hotový a chladil sa na balkóne, strážil ho Adamko vraj "mamka, strážim, aby ho vrabce nepojedli" :-D


 A o tom, že bol naozaj vynikajúci svedčí aj to, že sa po ňom len tak záprášilo. Tatino sa tešil z prekvapenia, Adamko sa tešil z pečenia a z toho, že ho mohol potom zjesť a ja som sa tešila, že sa všetci tešili. No môže jedno pečenie dopadnúť lepšie? :-)


A ak by vás zaujímal aj recept, našla som ho na peknej "kuchárskej" stránke, jednej šikovnej ženičky.

Dobrú chuť!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára