... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 3. augusta 2015

Pomaly končíme s nočníkom

Absolútne sa nepovažujem za žiadneho odborníka ohľadom "nočníkových" záležitostí a preto len napíšem, čo si o tom myslím ja a ako to prebiehalo/ prebieha u nás.

V prvom rade musím povedať, že neuznávam žiadne nútenie a reči typu: "fuuj, ale ty si už veľký chlapček, už by si mal cikať na nočník" , alebo "no že sa nehanbíš?" nadávať a podobne. Jediné čo týmto prístupom dosiahneme, je to, že dieťa vníma vykonávanie potreby ako niečo otravné, čo ho nebaví a navyše ak to nevykoná k našej spokojnosti, ešte je za to aj hanené, a má sa hanbiť, Nemyslím, že toto je správna cesta. Zbytočne sa mu urobí v hlavičke blok a hoci sa naučí to čo od neho okolie vyžaduje, neskôr sa môže stať, že sa začne popiškávať, prípadne bude mať iné problémy s učením, koncentráciou v škole a podobne.


Ja si myslím, že každé dieťa má svoj vnútorný biorytmus, ktorý mu jednoducho povie kedy je správny čas. Veľa krát som počula od mamičiek, že ich dieťa prišlo, povedalo, že nechce plienku a jednoducho sa odplienkovalo, z ničoho nič. Niekde je to ale inak a dieťa k tomu musí dôjsť vlastnou skúsenosťou.. no a ako má zistiť že cikať sa dá aj inak ako do plienky ak mu to neumožníme?
Preto je to podľa mňa všetko len o skúšaní, každé dieťa je iné.

Takže naše odplienkovanie:
Začala som, keď som si všimla, že Adamko máva dlhšiu dobu suchú plienku (to bol pre mňa signál, že vydrží dlhšie bez piškania). Pripravila som mu "prostredie"- nočník, košíček s knižkami, vlhčené utierky a kôš a nakúpili sme parádne "autíčkové" a "dinosaurové" slipy. Keď bolo všetko nachystané som mu proste jedného dňa plienku už nedala. Povedala som mu, že už nebude mať plienočku, lebo je horúco a že ak bude potrebovať piškať, tak nech mi to povie (ideálne bolo, že je leto a že sme celý týždeň strávili u našich v dome, čiže mohol behať len v slipkoch)


Celé odplienkovanie má tri kroky uvedomenia...
1. cikal som (ohlási keď už je neskoro)
2. cikám (ohlási, keď sa to deje)
3. budem cikať (ohlási dopredu a dokáže vydržať)

1. No a tak to bolo aj u nás, najprv piškal všade, kde to na neho prišlo, potreboval si uvedomiť, že už nemá plinočku, ktorá by moč zadržala... prekvapene sa vždy pozeral, prečo má mokré nohy. Kričal už len, "mamkááá som celý mokrý" toto obdobie u nás trvalo asi dva týždne, už som myslela, že to vzdám, že je asi skoro.

2.Potom začal kričať už keď piškal (máme výhodu že krásne rozpráva) takže kričal ... "mamka piškáááám, pooď rýchlo". Táto fáza bola dosť dlhá a nakoniec som prišla na to že má zmätok, v tom kedy má a kedy nemá plienku (dávala som mu ešte na spánok a na vonku) preto som mu prestala dávať aj na vonku a prišlo to.....


3. Jedného dňa mi povedal... mamka treba mi piškať, lebo inak sa popišám (on je také číslo, také hlody dáva, že niekedy si aj ja z neho cvrknem) :-D
A už to šlo, krásne sa pýta, či vonku, či v nútri, nemal ani jedinú nehodu odkedy si to uvedomil.
Myslím, že hlavný fígeľ je v tom, počkať si kedy je už dieťa pripravené, ak by pripravený nebol, proste by mu to nedoplo v hlavičke.
Teraz mám plienku už len na nočné spanie, ale začína sa mi budiť so suchou plienkou, tak zvažujem či nevyskúšam už aj noc bez plienky.

No a ešte jeden typ. čo fungovalo u nás. Ja ako nováčik v odplienkovaní som si naštudovala, že treba dieťa po vykonaní potreby veľmi chváliť a podobne. Niekde to na deti určite zaberá, no u nás to bolo naopak. Nevediac, že je to u nás inak som to urobila... tešili sme sa, radovali, tlieskali, lenže prišiel deň, kedy sa mu do nočníka vykakať nepodarilo a bral to ako osobné zlyhanie. Odrazu si tam nechcel už sadnúť vôbec, bál sa, že sa mu to znovu nepodarí. A tak som prestala chváliť za kakanie a piškanie, veď predsa ide o normálne vykonanie potreby.  Predstavte si, že by okolo Vás niekto na wc poskakoval, tancoval, tlieskal Vám, že sa podarilo a že ste " sa vykakali".
Preto ak sa pochváli on sám, tak mu poviem, že sa teším aj ja, ale ak nič, tak to proste prejdeme ako úplne prirodzenú vec, nad ktorou sa netreba ani pozastavovať a Adam to tak aj chápe, proste keď mu treba, ide a hotovo, keď mu netreba nejde a tiež hotovo :-)

Inak je veľmi zaujímavé a pre mňa úplne nové keď vidím visieť na balkóne tie malilinkaté slipky :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára