... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 26. októbra 2015

Aktivity praktického života

Možno si niekto povie, že malé dieťa ešte nič nezvládne a len zavadzia a preto ho do procesu bežného života a povinností v domácnosti nezapája. No my sme Adamka zapájali od jakživa a veru až vtedy som si uvedomila, aký je takýto maličký človiečik pracovitý, ako sa snaží, ako chce a koľko energie na to vynakladá.


Dieťa má od narodenia, rado poriadok, má zmysel pre systém a pre čistotu, to len my si myslíme, že keď rozťahuje hračky a ostáva za ním neporiadok napríklad pri jedení, znamená to, že je neporiadne a na čistotu ešte malé. Ale skúsili ste niekedy svojmu malému dieťaťu po jedle podať handričku, alebo mu ponúknuť metlu, či kôpku prádla na odnesenie?


Neverili by ste čo sa stane. Adamo mal sotva nejakých osem mesiacov, keď som mu po jedle z ničoho nič podala handričku a on úplne prirodzene, ako keby to robil odjakživa, za sebou okvapkaný stôl poutieral. Skoro som odpadla, ale došlo mi (chválabohu), že je to pre neho prirodzená súčasť stolovania. Videl to predsa miliónkrát predtým odo mňa. Vždy keď sme dopapali, zobrala som utierku, poutierala som stolík a dala veci do poriadku, až potom sme odchádzali od stola. Tak isto to bolo aj s inými domácimi činnosťami, ktoré nás bežne videl vykonávať.


Adamko veľmi rád pomáha v kuchyni pri varení, rád pečie, pomáha pri upratovaní, ale rád pracuje aj s tatikom v záhrade, alebo sa so mnou stará o kvietky. No povedzte nebol by hriech, neumožniť tieto činnosti dieťaťu, keď má o ne prirodzený záujem? Okrem toho, že získa veľa zručností sa toho veľmi veľa naučí a snáď si aj osvojí isté návyky potrebné do budúcnosti.


Keď som pochopila ako to funguje s utieraním, rozhodla som sa pokračovať, dať mu voľnosť a umožniť mu samostatnosť aj v iných veciach. Odrazu som zistila, koľko vecí dokáže Adamko urobiť sám a dokonca s veľkou radosťou. Náš deň sa odrazu stal oveľa rôznorodejší a veselší. Keď Adamko spolu so mnou...


Samozrejme, nie všetko je tip top a niekedy nám vec, ktorú by som urobila sama za 5 minút trvá aj pol hodinu, ale no a čo? veď som na materskej a nikam sa neponáhľame, tak som to prestala riešiť a užívam si spoločne strávený čas. Nevadí, že Adamko okrem podlahy metlou pozametá, aj koberce, gauč, skrinky a steny, popri tom prišiel na to, ako pracovať s metlou a jej dlhou rúčkou, tak, aby sa nebuchol, alebo aby niečo nezvalil.


Predtým by som ho od veľa vecí odháňala, alebo ich robila počas jeho spánku, dnes ho nechám všetko minimálne skúsiť. A tak spolu pečieme, varíme, upratujeme, perieme... no všetko. Adamko je hrdý na to, že mi pomáha a je šťastný, že mu to ide a ja spolu s ním zdieľam tieto jeho pocity :-)


Ak aj vy máte dieťatko, ktoré rado pomáha tešte sa a umožnite mu priložiť ruku k spoločnému dielu, radosť bude na oboch stranách :-)
Majte krásny pracovný týždeň.



2 komentáre:

  1. Pekný článok :-) Veru aj ja Mišku zapájam do týchto činností, vrhá saxne s vervou a oduševnením :-) Aj preto sa snažím tváriť napr. pri upratovaní veselo a som v dobrej nálade, aby sa jej niekde v hlavičke nezakódoval vzorec upratovanie = otrava :-D Ale sama som zvedavá ako sa to nakoniec vyvinie, hádam im to vydrží aspoň do puberty :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :-) Presne aj my máme pri upratovaní veselo, postíme si hudbu, šantíme s prachovkou (po pravde keby nás niekto videl, neviem čo si pomyslí), ale hlave že máme poriadok a aj sa pri tom zabavíme tak čo, no nie? :-D A veru dúfam, že ich to bude dlho predlho držať, aj keď teda si myslím, že sa isto nevyhneme "puberťáckemu" protestnému bordelu v izbe, ale verím, že tam niekde hlboko v nich to bude vryté :-)

      Odstrániť