... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

štvrtok, 3. decembra 2015

Náš "listopadový" november

Ach, aký poeticky krásny a naozaj výstižný je český názov mesiaca november. Naozaj v tento mesiac opadajú zo stromov i tie posledné listy a viditeľne sa ochladí. Ja mám rada aj túto časť jesene, kedy už prevažujú tie sychravejšie dni a to je čas ako stvorený na zapaľovanie sviečok.


Na hudobnej sme sa učili pesničku o šarkanovi, pár sme ich v septembri videli aj vznášať sa na oblohe a keďže sme si nestihli ísť púšťať toho svojho, aspoň sme si ho vyrobili z toho, čo sme doma a na našich prechádzkach našli.


Opäť raz sme navštívili babku a konečne sme mohli zablahoželať aj našej tetuške, pre ktorú sme pripravili usmievavý darček (pozitívny darček, pre pozitívneho človiečika) Ľúbime ťa drahá. :-)



Vrátili sme sa k navliekaniu korálok a tentokrát to išlo Adamkovi už jedna báseň.


 Zúčastnili sme sa "živého" bábkového divadielka pre najmenších v materskom centre Haliganda, kam s Adamkom veľmi radi chodíme.


Vytiahla som Adamkovi ďalšiu aktivitu z vrecúškovej výmeny. Najprv priraďoval veľkosti koliesok autám len v jednej farbe, aby to nemal príliš náročné, ale videla som, že mu to ide dobre, tak som mu pridala aj ostatné farby. 
Autíčka sú v troch veľkostiach vyrobené z machovej gumy a kolieska zo samotvrdnúcej hmoty, potom namaľované, ale kľudne môžete použiť gombíky, vystrihnúť ich z papiera a zalamiovať, alebo si ich nakresliť spolu s deťmi na kartón.


 Naše prechádzky, napriek zhoršenému počasiu nestratili na svojej intenzite. Vonku chodíme radi aj keď o dosť znateľne hrubšie naobliekaní :-)


Ďalšou do série "čo mamka pre Adamka vrobila" je táto aktivitka. Ide o priraďovanie farieb, veľkostí a čísel. Áno, áno viem, nie je to veľmi montessori, pretože monte hračky sa zameriavajú na rozvoj len jednej oblasti, ale hold nedalo mi nevyužiť celkový potenciál, ktorý mi vrchnáky zo zaváraninových fliaš ponúkali :-D


 Ak poznáte červené tyče, tak táto pomôcka vám bude veľmi povedomá. Prednedávnom som si dala v Hornbachu narezať latky na veľkosti 10, 20, 30,... až po 100 cm a stáli v kúte pripravené na natretie. Myslela som si, že veď však jedného dňa na ne príde čas, no nečakala som, že tak skoro. 
Adamko ich objavil a hneď sa pýtal čo to je a ako sa s tým hrá. Napriek mojim vysvetleniam (na kurze sme sa učili ako sa používajú) sa Adamko vybral vlastným smerom a rozhodol sa využiť tyče inak. No a keďže ja som matka podporujúca fantáziu, vlastné myslenie a kreativitu ;-) nechala som sa s radosťou vtiahnuť do hry.



 Na časy, keď vonku leje, a všetky nápady odrazu z hlavy odvial vietor, je tu stará známa, u nás stále aktuálna, a veľmi vhod padnúca krupica, plech a autíčka :-)


 Medzi Adamkove vášne patrí vozenie sa mestskou hromadnou dopravou. V živote ste nevideli tak šťastné dieťa, ako to moje keď sedí v autobuse. Už chodíme v autobuse aj bez kočiara a tak sú jeho zážitky o to intenzívnejšie. Na tejto fotke nám autobus ušiel rovno pred nosom, tak preto ten skľúčený výraz :-)


 Na našu velikánsku radosť nám matička Príroda dožičila na prvú adventnú nedeľu radosť z prvého snehu. Sniežik síce nevydržal dlho, ale radosť urobil preveľkú.


Dávno som nezmienila, žiadnu knihu, napriek tomu, že čítame denne. Tak tu je jedna z našich obľúbených. Adamko ju dostal na minulé Vianoce a od tej doby sa s ňou hrávame takmer denne. Kniha Veselý semafór  je zvuková, má svietiaci semafór a bohybujúce sa autíčka. Nám sa síce už za ten čas stihli niektoré odlomiť, ale nám to neprekáža, doplnili sme si autíčka z našej garáže.



Ako tak pozerám fotky, počúvam jeho názory, komentáre a výroky, naozaj musím uznať, že z môjho bábätka je už veľký chlapček, kedy to tak zbehlo??? Pred dvoma dňami sme začali 28. mesiac (2 roky a 4 mesiace), Adamko má stále rád autá, hudbu, knihy, veľa si spieva a dokonca vymýšľa vlastné pesničky. Rád behá, skáče, prelieza, v kuse je v pohybe. Je živý, rozumný, usmievavý, má kopec nápadov, ktoré aj v zápätí realizuje.  Konečne sa rád mojká z čoho sa teším predovšetkým JA!!! :-) A hroooozne veľa je, naozaj nechápem kde sa to do neho všetko pomestí (veď na obed mu dokladám aj trikrát!).


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára