... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

štvrtok, 18. februára 2016

Ticho...

... vlhko, chlad... prázdno. Občas smútok padne na naše hlavy, no čas je najlepší liečiteľ a zahojí všetky rany. Mne pomáha nielen čas, ale i prechádzka... vyvetrať hlavu, nemyslieť na nič, alebo na všetko. Pokoj, ticho a samota zocelia rany, usušia slzy a pohladia dušu.



Kdesi som raz čítala, že smútok treba zapliesť do vlasov, nedovolíme mu tak zastrieť naše oči, srdce a ruky... a potom keď sme pripravení, treba vlasy rozpliesť a nechať vietor, aby smútok odniesol preč, odvial do ďaleka, aby už na nás nemal dosah...  


...vtedy treba otvoriť svoje srdce a znova doň prijať radosť...


...a slnko.



M.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára