... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

sobota 9. apríla 2016

Púpava

Boli sme vonku po daždi. Adamko sa v gumáčikoch do sýtosti vyskákal v mlákach, pobehal po blate, hádzali sme kamienky do vody a v závere, keď nás už opäť kvapky dažďa padajúce na chodník presviedčali vrátiť sa domov, nazbierali sme si za kytičku púpavienok.


Kdeže sa tu na lúčine
vzala zrazu toľká krása?
Púpavočka zlatým kvetom
na slniečko usmieva sa.
Púpavienka, žltý kvet,
ako ty len krášliš svet!
Deti z teba vence pletú,
spievajú si: Jar už je tu!
(Ján Andel)


 Do teraz sme s Adamkom kvietky netrhali, radšej sme si domov do vázy kúpili rezané, ale tentoraz sa nedalo odolať. Púpav je všade množstvo a nedalo sa od nich odtrhnúť zrak. Doma ich Adamko naaranžoval do vázy a vybral im miesto na svojom písacom stole.


Púpava
Púpava má čiapku zlatú,
chocholatú ako nik,
zlatú čiapku vymení si
za strieborný lampášik.
(z časopisu Dieťa 4/2007)


A keďže som mu povedala, že sa im na večer zatvoria hlávky a uložia sa spinkať, tak ako on, behal ich každú chvíľku pozorovať, či už tie hlávky zatvorili. Večer sa dočkal toho zázraku dočkal. Dnes ráno ho ale opäť čakalo prekvapenie. Tak ako on, i púpavienky znova privítali slniečko otvoreným kvietkom. 


O púpave sme sa veľa rozprávali a najviac Adamka ohromilo, že je celá jedlá... samozrejme sme si to museli aj vyskúšať (po dôkladnom umytí- Adamkovi nechutila :-D) a keďže ho zaujalo, že sa z nej dá urobiť med (recept), normálne zvažujem, že by sme si ho aspoň do jedného pohárika spolu urobíme.

Krásny víkend.
M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára