... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

piatok, 30. septembra 2016

Gaštankovia

 Predvčerom sme s Adakom doniesli domov za plné vrecká gaštanov, ktoré sme nazbierali počas prechádzky vonku. Ozbíjali sme ich z obrovského gaštanu, ktorý rastie priamo na našom ihrisku a Adamko z nich mal takú radosť, že sme hneď po príchode domov vytiahli všetok potrebný materiál a spolu s tatinom, sme si vyrobili Gaštankov.


Adamko prvý krát pracoval úplne sám s vrtákom aj s modelárskou vŕtačkou. Neuveriteľne sa sústredil, vŕtal dierky jednu za druhou a vkladal do nich špáratka.




Tatko staval tiež a pod našimi rukami vznikali zvieratká a osôbky rôznych tvarov. Adamko vyrobil aj činky :-D





Nakoniec sme urobili s Adamkom ježka a keďže už bol večer a na pláne bolo zaliezť si do postele, Adamko poukladal na spánok, aj našich gaštankov.




Krásny víkend milí priatelia.
M.

štvrtok, 29. septembra 2016

Hroznový koláč

Hrozno je pozbierané a mňa teraz doma čakjú množstvá strapcov, ktoré treba spracovať... takže začíname :-)

HROZNOVÝ KOLÁČ 


- 300 g hladká múka 
- 150 g maslo 
- 80 ml studená voda
- vanilínový cukor
- štipka soli
- hladká múka na posypanie dosky
- ríbezľový (alebo iný kyslastý) džem 
- puding podľa chuti
- hrozno
Prísady spracujeme na hladké cesto a dáme na 30 minút odležať do chladničky. Odležané cesto vyvaľkáme na pomúčenej doske a vyložíme ním dno i boky okrúhlej formy. Dno popicháme vidličkou a cesto zakryjeme kusom papiera na pečenie a zaťažíme suchou strukovinou, aby sa nevydulo. Pečieme 15 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Potom papier a strukovinu vyberieme a korpus dopekáme ďalších zhruba 10 minút. Po upečení necháme úplne vychladnúť. Vychladnutý korpus potrieme vrstvou džemu, a nalejeme na neho uvarený puding, na ktorý rozložíme umyté a osušené bobuľky hrozna. Koláč necháme ho úplne stuhnúť. 


...dobrú chuť :-)
M.

streda, 28. septembra 2016

Vinobranie

 Tieto dni máme súkromné vinobranie. Využívame slniečko, ktoré zase začalo príjemne svietiť a vybrali sme sa pozbierať plody jesene. Záhrada je celkom dosť veľká a i hrozna nám tam rastie požehnane. A aby nevyšlo nazmar, každý rok oberáme a rozmýšľame, ako ho čo najlepšie využiť a spotrebovať. Už to nejako tak patrí k jeseni a ja mám toto obdobie rada.


 Hrozno zbierame priebežne na prelome septembra a októbra. Vtedy je už hrozno dostatočne zrelé a sladučké. Tá vôňa čo sa z hrozna šíri je úžasná a dopredu sa všetci tešíme na dobroty, ktoré s hrozna vyrobíme. Tradične pečiem hroznový koláčik, doma si na desiaty robíme hroznové smoothie, babka robí perfektný hroznový sirup a s Adamkom doma sme si hrozienka aj zavarili.


Rodičia makajú, dieťa sa kŕmi :-) ale pomáhal aj Adamko, aj keď teda viac hrozienok išlo do bruška ako do lavórika a popri tých hrozienkach ešte aj jabĺčka a sem tam černica... vďaka Bohu za to, že má moje dieťa rado ovocie.



 Pristihnutý pri čine, ako si utiera "zahroznované" rúčky do mikiny :-)




Už sa teším na tie dobrotky, čo si povyrábame. Krásny jesenný deň priatelia, vyzerá že aj dnes bude teplo... tak to treba poriadne využiť, my sa s Adamkom chystáme na gaštany, tak držte palce, nech máme úspešný lov.
M.


nedeľa, 25. septembra 2016

Nohy v teple

 
Neviem ako vy, no ja počas leta milujem chodiť bosá. Či doma, v záhrade, po tráve, po hline, po betóne mi je jedno, hlavne bosá a moje dieťa to má istotne po mne, lebo v lete či sme na pieskovisku, či na lúke... sandálky letia hneď dole a už si cupitá bosý. 


No len čo skončia tropické horúčavy a leto nám začne dávať "adieu" putujú moje nôžky do ponožiek. Hold s dieťaťom je to trochu náročnejšie. Chvíľu trvá, kým ho presvedčíme, že už nie je tak teplo, aby sa dalo po piesku, či doma po podlahe preháňať sa s bosými nôžkami. Darmo má nohy studené ako cencúľ, obuť ponožky je niekedy celkom boj.  


No tentoraz som na to pripravená. Nalákam ho na ponožky :-) Ručne pletené, mäkučké, teplučké... no s jedinou chybičkou... vysokým rizikom úrazu pri používaní. Tí čo máte podlahy asi viete o čom hovorím. Akákoľvek ponožka, sa na podlahe stáva nebezpečným zabijakom, pretože každý rýchly pohyb môže zapríčiniť následný šmyk a v tom lepšom prípade len malý pád, či minimodrinku
A tak protišmykové ponožky musia byť. Lenže ako docieliť, aby sa pritišmykovými stali aj domáce handmade ponožtičky, vyrobené z láskou? Jednoducho. Na trhu som objavila perfektnú- Nafukovaciu 3D farbu na textil a je po probléme.


Na akýkoľvek povrch (textil, drevo či papier) nanesiete farbu priamo z tuby, ktorá má tenký hrot na lepšie nanášanie. Potom necháte farbu zaschnúť na šesť hodín a predmet či látku buď zapečiete, alebo zažehlíte cez utierku. Prať sa výsledný výtvor môže na 40°C čiže opätovné použitie textílie je zaručené.


Ako skúšobné ponožky som skúsila tieto pásikavé a farbami som vytvorila len obyčajné bodky, také, aké poznáme z klasických protišmykových ponožiek. Do ponožky som vsunula kartón, čím som ponožku natiahla a zabránila pretečeniu farby na druhú stranu. 


Okrem klasických bodiek som vyskúšala aj iný motív a do neho aj vkladám obrovské nádeje. Snáď na tieto ponožky Adamka nalákam a tohtoročný- bosonohý boj bude úspešne zažehnaný ešte hneď v začiatkoch :-)

Majte peknú nedeľu, my sa dnes chystáme púšťať šarkana, snáď nám počasie (zatiaľ krásne svieti slniečko) a hlavne vietor bude priať.
M.

piatok, 23. septembra 2016

Prvý jesenný deň


Včera bol prvý jesenný deň a nenasvedčuje tomu len dátum v kalendári, ale aj počasie. Ochladilo sa, fúka studený vietor a zhadzuje prvé listy zo stromov. Ráno sa už musíme s Adamkom do škôlky poriadne naobliekať, aby nás náhodou neodvialo do Afriky, ako lastovičky o ktorých sme si hovorili včera. Dnes sme si dokonca po ceste domov, užili už i trošku opadaného lístia, ktoré sa z ničoho nič objavilo na zemi.


Poobede sme zbehli pozrieť na záhradu, obrať nejaké to hrozno a zhodnotiť, čo všetko nám ešte do príchodu zimy treba porobiť. A že je toho teda naozaj neúrekom. Jaaaj a áno, predstavujem vám... (dlho predloho som s tým otáľala a nechcela to riešiť takto verejne, ale snáď už aj je čas :-) ) ďalšieho člena našej domácnosti, ktorý sa zatiaľ ukrýva v mojom brušku a snaží sa vyvolať dojem, že je futbalová loptička :-)



 Jeseň zbožňujem (veď to už z minuloročných príspevkov asi aj viete), tie farby, tie vôňe... aaach, dokonca ani hmlisté rána, upršané dni a chladné večery mi nevadia. Strčiť nohy pod deku, zapáliť si sviečku a pochlipkávať teplý čaj, to je moje :-) Zbožňujem šípkový čajík, čoskoro nás čaká zber šípok- majú kopec C-čka a v chladných mesiacoch je šípkový čaj ten naj na útočiace bacile.





Tak Vás všetkých zdravíme, majte sa krásne, za chvíľu budú chodníky plné lístia a gaštanov, to bude zase radosti... aj vy sa tak tešíte ako ja?
M.

Lastovičky

Nástenka u Adamka v škôlke. Lastovičky robili deti prstovými farbami. Adamkova je tá piata z pravej strany :-)

Naša téma posledných dní, sa krúti okolo sťahovavých vtáčikov. Rozprávali sa o nich v škôlke v rámci jesene a tak to teraz máme na dennom poriadku aj doma. Evidentne ho téma veľmi zaujala. K jeseni odlet sťahovavého vtáctva proste patrí a tak sme si aspoň tie základné vtáčiky, ktoré našu krajinu opúšťajú a smerujú do Afriky vytvorili a čo to o nich povedali.


Lastovičky sú veľmi užitočné vtáčiky, pretože sa živia hmyzom, ktorý otravuje ľudí, zvieratá i rastliny. Na jar si stavajú hniezda v blízkosti ľudských obydlí z hliny a slamy, ktoré zlepujú svojimi slinami. Keďže v zime je všetok hmyz pozaliezaný, lastovička by uhynula hladom a preto koncom leta odlieta do Afriky, kde má potravy nadostač.Naspäť prichádza niekedy koncom marca- zač. apríla.

S Adamkom sme si na internete pozerali rôzne obrázky lastovičiek, hniezd a ich mláďatiek, i toho ako sa zgrupujú pred odletom na telegrafných drôtoch. Natrafili sme i na tento milý nápad a Adamkovi sa tak zapáčil, že sme si hneď predlohu vytlačili a lastovičky vyrobili.




Adamko lastovičky vymaľoval a potom sám!!! vystrihol.... toto je jeho prvá vystrihnutá maketa.


Lastovičky už potom stačí zahnúť, podľa predkreslených prerušovaných čiar, zastrihnúť a poukladať na drôtik. Adamkovi sa zdalo, že obrázok potrebuje dozdobiť a tak som vytiahla svoju zásobu jesenných ozdôbok a Adamko ich popriliepal na papier.




Myslím, že táto téma z Adamkovej strany ešte nie je vyčerpaná a tak už dumem, čo ešte by sme mohli vymyslieť. V zálohe už nejaké nápady mám, no uvidíme kam nás ešte Adamkove záujmy zavejú :-)
Prajem krásne dni.
M.