... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

štvrtok, 8. septembra 2016

Malé drobnosti... veľké radosti

Môj veľký chlapček je už štvrtý deň v škôlke. No odlúčenie odo mňa nesie trošku ťažšie ako som si myslela a tak sme sa s pani učiteľkou dohodli, že zatiaľ bude chodiť iba do dvanástej a neskôr sa uvidí. Nie je v našom záujme stresovať ho a preto počkáme kým si trošku zvykne. Každým dňom je to o trošinku lepšie a tak verím, že čoskoro bude Adamko v škôlke vo svojej koži. 


Po obede ma už netrpezlivo čaká a zakaždým má pre mňa moje chlapčiatko nejaké prekvapenie. Každý deň má pre mňa nejakú krásnôtku a celý žiari keď mi podarúnok odovzdáva. Nikdy nezabudne povedať ako ma ľúbi a že na mňa myslel. Je to tak krásne a zároveň mi to vháňa slzy do očí.   


Včera ma v skrinke čakal lístok a dnes mi nazbieral kytičku ďateliniek.  Je to moje zlatíčko.


M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára