... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 31. októbra 2016

Svetlonosi



 Je čas svetielok a spomienok na našich blízkych, ktorí tu už s nami nie sú. Doma sme si urobili svetlonosov, ktorí nám už teraz svietia na balkóne a zároveň svietia v tieto magické dni na cestu dušičkám, aby našli cestu do neba a aby ich svetlá sviečok zbavili všetkých zlých skutkov. Tekvičky nám vypestovali babkovci a tak bola radosť z nich ešte väčšia... voňali tak domácky. Adamko sa na samotnom vyrezávaní zúčastňoval len minimálne, aby sa náhodou nezranil, ale zato jeho úlohou bolo dokumentovať, dlabať a potom zapáliť sviečky v svetlonosoch.










Tatko vyrezával veľkú a mamka malú tekvičku... myslím, že to aj dosť vidno vo výrazoch ich tváričiek :-D, ale radosť z nich máme všetci traja, Adamko chodí kontrolovať, či svetlo sviečok ešte nevyhaslo, aby dušičky potrafili do neba. Zajtra pôjdeme spolu zapáliť sviečky našim zosnulým na cintorín, som zvedavá aký dojem to miesto na Adamka urobí, je už predsa zase o rok starší a vnímavejší. Na mňa vždy cintorín pôsobil v čase dušičiek magicky... tisícky svetielok, šuchotanie lístia pod nohami, ticho a pokoj. Spomienky letia do neba...


M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára