... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

utorok 29. novembra 2016

Snežíííí....

Že nemáme ešte sneh vonku? Nám to nevadí, od dnes si nasnežíme doma koľko chceme, dokonca aj riadnu snehovú fujavicu si vieme vykúzliť a keď sa konečne trošku upokojí, vykukne na nás milý dedko Mikuláško :-)


Aby som to uviedla na pravú mieru. Zavítala k nám hnusoba choroba, vonku ísť nemôžeme a tak sme si dnes doma v teple, vyrábali s Adamkom snežítko, aspoň pre tú trochu zimnej atmosféry. 
Stačí k tomu obyčajná zaváraninová fľaša, trochu trblietok, tavná pištoľ a figúrka snehuliaka či mikuláška, ale fantázii sa medze nekladú a myslím, že aj srnka z lega, alebo obyčajná šiška donesená z prechádzky, narobí veľa muziky :-)


Na dno vrchnáčika som tavnou pištoľou prilepila vrchnáčik z pet fľaše a na vrchnáčik figúrku.


 Potom Adamko do fľaše nasypal hviezdička a na ne trblietky. Tých trblietok tam Adamkovi švistlo trochu viac než som plánovala, ale nevadí, aspoň vieme vykúzliť aj poriadnu metelicu.


Trblietavú zmes zalial Adamko vodou, špajlou premiešal a fľašu uzavrel vrchnáčikom s prilepenou figúrkou. Na záver sme pre istotu ešte zatavili lepidlom aj vrchnáčik, aby nám voda isto iste nevytekala.



Odfotiť Adamka ako trasie s guľou bolo nemožné, ale bol to pohľad pre bohov. Myslím, že netriasol len guľou, ale celým svojím telom a obrovsky sa bavil na tom, aká úžasná snehová metelica sa vo fľaštičke spustila. Keď sa sneženie ukľudnilo, vykukol na nás Mikuláško (snežný strýčko) a radosť bola dvojnásobná.




 Hoc ukašlaný a uspoplený, s červenými a zaspatými očkami, no aspoň takto sa mi ho na chvíľku podarilo potešiť. Po tejto "akcii" spinkal ako dudok. Verím, že tu hnusnú chorobu poriadne vyspí a čochvíľa budem mať doma zase svoje rozkekešné, šantiace chlapčiatko .


Krásne dni prajem. Mimochodom už máte vymyslené adventné kalendáre? Na tom Adamkovom sa už pracuje, tak dúfam, že to po nociach stihnem a čoskoro sa vám tu s ním pochválime :-)
M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára