... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 5. decembra 2016

Mikuláš...

 
... už keď sme išli zo škôlky sa Adamko tešil ako budeme večer čistiť čižmičky a postavíme ich do okna. Tak sme počkali kým príde tatik domov z práce a pustili sme sa do toho. Adamko si vydrhol čižmičky tak perfektne, že by bolo čudo, keby mu tam Mikuláš nenechal aspoň drobnôstku :-)



Mikulášovi sme zapálili aj svetielko, aby k nám po tme trafil.  Adamko od vzrušenia ani zaspať nevedel čo sa stále vypytoval, či ten Mikuláš k nám naozaj príde.


No a ráno, čuduj sa svete... prišiel. Mikuláško trafil v noci aj k nám, pravdepodobne vďaka svetielku, ktoré sme mu zapálili, ako skonštatoval Adamko. Od radosti si ani nevšimol plnú punčošku, a najväčšiu radosť mal z mandariniek. Zbožňujem tú detskú prirodzenú skromnosť. Netreba im veľa, stačí málo a radosť sa dostaví vo veľkých vlnách, až mi slzy vyšli :-)



Zaužívali sme si tradíciu, že každý rok dostane Adamko od Mikuláša okrem ovocia, orieškov a zopár sladkostí (myslím, že aj tie k tomu patria) aj nejakú Vianočnú knižku. Tento rok dostal Adamko knižku, ku ktorej patria aj magnetky a fixka, ktorou sa dá do knihy opakovane písať a kresliť.


Adamko s nami zažíva už svojho štvrtého Mikuláša. Na budúci rok, už nás bude čistiť čižmičky o jedného viac a ja sa na to veľmi teším. Takto to bolo u nás minulého roku
Prajem pekný mikulášsky deň a ja idem nechystať prekvapenie na večer pre nášho tatka... Mikuláša :-)


M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára