... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

štvrtok 29. decembra 2016

Sánkovačka

Hurá, neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a keď na Štedrý deň začali ráno poletovať biele chumáčiky, radosť u nás doma sa dala krájať. Splnil sa mi vianočný sen, pretože v mojich predstavách a spomienkach, sú Vianoce zahalené v bielom kabáte. 


Síce snehu nebolo veľa, no pre radosť a atmosféru to úplne stačilo. Kto by to bol čakal, že po ďalšie dni ešte niečo napadne? No napadlo a i keď sídliskový sneh sa nedá porovnať s tým, ktorý človek nájde mimo mesta, aj tak sme to neváhali hneď využiť a vytasiť sánky. Veď ako by to bolo nezažiť na Vianoce aspoň mini sánkovačku?






Dokonca sa nám aj mini snehuliačika podarilo stvoriť. Akurát nemal dlhé trvanie, keďže Adamko dostal neodolateľnú chuť na deštrukčnú akciu s názvom... "odstráň čo najrýchlejšie snehuliaka s povrchu zemského" :-D





A potom už hurá na sánky. Tatko bol hlavný koordinátor a mne s tým mojím veľkým bruškom neostávalo nič iné, len prizerať sa a fotiť čo to dá :-) Nuž i keď kopce na sídlisku nie sú nijako zvlášť veľké a ani nejako veľmi zasnežené i tak narobili radosť. A i keď sú sánkovacie fotky rozmazané (nepodarilo sa mi v tej rýchlosti nastaviť správny režim :-D) mám ich veľmi rada. Adamko výskal, pišťal, tešil sa, ako keby sa spúšťal z Mont Everestu a o tom to predsa je, že? :-)






Veselé sviatočné dni prajem. My už netrpezlivo čakáme na Silvester a Nový rok, mal by k nám totiž čochvíľa pribudnúť nový človiečik :-)
M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára