... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 30. januára 2017

Šumivá, farebná sóda

Poslednú dobu všetok môj  čas zamestnáva nová rola... dvojmamky. Neskutočne si ju užívam a i keď sa niekedy večer zbadám s rozcuchanými vlasmi, ohučanými ušami (náš prvorodený je neskutočne ukecaný), s boľavým chrbtom a vyťahanými rukami ako opica (áno naše druhorodené sa veeeľmi rado nosí... už aby došla tá šatka), som preveeeľmi šťastná.


S Adamkom sme sa neprestali hrať, vymýšľame vždy niečo nové, aby nemal pocit, že teraz je mimo diania a dôležitý je už len Tomáško, no zistila som, že keďže nemám voľné ruky (naozaj už potrebujem urýchlene tú šatku) nemám čím fotiť a teda aj blog zíva posledné dni prázdnotou. Hold musela by som mať ešte o dve končatiny viac aby sa to dalo :-)

 
Dnes ale Tomáško nemal na ruky chuť a tak si to naše hranie odpozoroval pekne v kľude z lavóra. Hmm, áno vajíčko sme vyskúšali- neúspech, kresielko nemáme a tak ostávala už len jedna možnosť- lavór... bingo. Tomáško bol spokojný a my s Adamkom sme sa mohli pustiť do kúzlenia s farbami.


Farebná, šumiaca sóda bikarbóna

Do nádoby s vyvýšeným krajom sme s Adamkom nasypali na dno sódu bikarbónu tak, aby pokrývala celé dno a potom sme na ňu kvapkátkom kvapkali potravinárskym farbivom zafarbenú vodu. Už to bolo samo o sebe zaujímavé, ako sa krásne farby rozpíjali a miešali. Aby sme to ešte okorenili, do pipety si Adamko naberal ocot a nanášal ho na zafarbenú sódu, to bolo prekvapenie, keď sóda začala bublinkovať a peniť :-)



 Adamko sa tešil z farby, ktorú sa mu podarilo zmiešať v pipete a Tomáško z lampy a svetla nad kuchynským stolom :-)






Pridali sme ocot...najprv len zvlášť do mištičky, ale nakoniec sme ho primiešali do každej farby a mali sme tak farebnú octovú vodu.



 Keď už (podotýkam, že po hodine) Adamka omrzelo šumenie sódy, prišlo na rad patlanie a máganie. Popravde ani mne by nedalo, nevyskúšať čo za konzistenciu vytvorila tá sóda s octom a tak si hmotu Adamko zamiešal a zistil, že dokonale nahrádza sneh :-) vytvoril zopár guliek a v závere si dotiahol aj kufrík s pomôckami na plastelínu. Zisťoval ako sa hmota správa a čo všetko sa s ňou dá robiť.


 

Hrali sme sa celkom dosť dlho. Tomáško medzi tým stihol dva šlofíky a jedno papkanie a ja vyložiť a  naložiť umývačku riadu. Keď večer prišiel tatko domov, Adamko mu hneď referoval, čo všetko ocot a sóda bikarbóna dokáže :-)

Prajem krásne dni.
M.

piatok, 27. januára 2017

Trikrát "poprvé"

Prvý krát vonku (ak nerátam cestu z pôrodnice), prvý krát v kočiari a prvý krát po bračeka do škôlky sme si to namierili presne na druhé "výtýždenie" nášho vrabčiatka. Pamätám ešte ako sme prvýkrát vyšli vonku s Adamkom. Vtedy vpálilo slnko a vonku sa ledva dalo dýchať, tentoraz chodníky a okolie zdobí obrovská vrstva snehu. Neuveriteľné, som tak šťastná :-)


Síce sme sa prešli len trošku po sídlisku a do škôlky po Adamka, no stálo to zato. Slniečko svietilo a hoc mrzlo, bolo nám krásne. Konečne všetci štyria po hromade. Predháňali sme sa kto bude kočíkovať a Tomáško si pri tom všetkom veselo odfukoval v kočiariku.






Toto obdobie je pre mňa neskutočne nádherné. Užívam si ten pocit, byť dvojmamkou, užívam si vôňu nášho bábätka, užívam si pohľad na tých mojich dvoch krásnych drobcov. Užívam si chvíle keď sme všetci štyria spolu, užívam si plnými dúškami všetko, čo každý nový deň prinesie. A za všetko toto každý deň ďakujem Bohu.  

utorok, 17. januára 2017

Snehuliak

Užívame si prvé spoločné dni doma. Bola som rada, že nás prepustili z pôrodnice v piatok, pretože sme mali na seba celý víkend. tatko nemusel do práce a Adamko do škôlky a tak sme si pekne lebedili všetci štyria doma.


Po ceste domov sme sa s našim tatkom smiali, že sa naše deti rodia buď do tropickej horúčavy (keď sa narodil Adamko bolo 39 stupňov) alebo arktickej zimy (Tomáško sa narodil do mrazov pod -20 stupňov) a tak sme zvedaví, či aj oni sami budú takí rozdielni, ako ročné obodbia, ktoré ich privítali na tomto svete.


Zobudili sme sa všetci do krásneho, bieleho, zasneženého rána a chlapci šli túto nádielku hneď využiť. Adamko si zobral lopatu, nabalila som im do ruksaku mrkvičku na nos a orechy na oči pre snehuliaka a vydali sa s tatkom na sánkach hor sa do závejov. 
Veru takú nádielku pamätám snáď na posledy keď som ešte ja bola dieťa.





Dnes ráno cestoval Adamko do škôlky na sánkach. Ďalší zážitok pre neho, dúffajme že sneh nám ešte trochu podrží, nech sa deti vyšantia a potom už môže prísť jar. Predsa len sa teším, kedy prebrázdim ulice s Tomáškom v kočíku :-)
M.

nedeľa, 15. januára 2017

Už sme štyria...


Stala som sa najšťastnejším človekom pod slnkom. Moje chlapčenské družstvo :-D sa rozrástlo o nového mini člena a ja som sa stala dvojmamkou. Ešte stále ten pocit vstrebávam a nevychádzam z úžasu. Nevedela som si predstaviť, aké to bude, deliť lásku medzi dvoch. No teraz viem, že láska sa nedelí, ale násobí.


Na svet išiel veľmi ťažko a málo chýbalo, aby sa naň ani nedostal, ale vďaka šikovnosti lekárov, ktorý včas zasiahli, je Tomáško medzi nami zdravý, krásny a v poriadku. Adamko ho miluje už od čias z bruška, no odkedy ho videl, miluje ho ešte viac. Pusinkuje, hladká, kontroluje či je v poriadku, dáva na neho pozor, pomáha... proste veľký brat.


Tomáško (meno mu vybral Adamko) sa narodil dňa 9.1. s váhou 3530g a 52 cm o 15:05 Nechal na seba čakať dlhých 9 dní, no teraz je už s nami a my sme šťastný, že ho máme pampúšika malého.

Tak vitaj medzi nami vtáčatko moje.


M.

nedeľa, 1. januára 2017

Polnoc

 ... Adamko mal veľké prianie, aby sme ho na polnočný ohňostroj zobudili a tak sa i stalo. Pozreli sme si ohňostroj, štrngli na zdravie, vylosovali si každý svoje želanie v škrupinke a potom sa Adamko vypýtal opäť spinkať. 





Poznáte to. Každý rok si človek dá kopec záväzkov a kopec predsavzatí, a na konci roka väčšinou skonštatuje, že sa minimálne polovicu (v mojom prípade niekedy ani jedno) nepodarilo zrealizovať. Tento rok sme si vymysleli niečo iné. Každý z nás si napísal jedno jediné hlavne osobné a čo najviac konkrétne želanie, záväzok, predsavzatie, či sen a všetko papieriky sme uložili a zapečatili do fľaštičky. Fľaštičku sme si vyložili v kuchyni na skriňu, na dobre viditeľné miesto a tak bude pohľad na ňu pre nás motivačný. Dúfam, že takto o rok sa pochválime za to, že som si svoj cieľ splnila vlastnými silami :-)


Krásny Nový rok. 
M