... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

utorok, 17. januára 2017

Snehuliak

Užívame si prvé spoločné dni doma. Bola som rada, že nás prepustili z pôrodnice v piatok, pretože sme mali na seba celý víkend. tatko nemusel do práce a Adamko do škôlky a tak sme si pekne lebedili všetci štyria doma.


Po ceste domov sme sa s našim tatkom smiali, že sa naše deti rodia buď do tropickej horúčavy (keď sa narodil Adamko bolo 39 stupňov) alebo arktickej zimy (Tomáško sa narodil do mrazov pod -20 stupňov) a tak sme zvedaví, či aj oni sami budú takí rozdielni, ako ročné obodbia, ktoré ich privítali na tomto svete.


Zobudili sme sa všetci do krásneho, bieleho, zasneženého rána a chlapci šli túto nádielku hneď využiť. Adamko si zobral lopatu, nabalila som im do ruksaku mrkvičku na nos a orechy na oči pre snehuliaka a vydali sa s tatkom na sánkach hor sa do závejov. 
Veru takú nádielku pamätám snáď na posledy keď som ešte ja bola dieťa.





Dnes ráno cestoval Adamko do škôlky na sánkach. Ďalší zážitok pre neho, dúffajme že sneh nám ešte trochu podrží, nech sa deti vyšantia a potom už môže prísť jar. Predsa len sa teším, kedy prebrázdim ulice s Tomáškom v kočíku :-)
M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára