... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 30. januára 2017

Šumivá, farebná sóda

Poslednú dobu všetok môj  čas zamestnáva nová rola... dvojmamky. Neskutočne si ju užívam a i keď sa niekedy večer zbadám s rozcuchanými vlasmi, ohučanými ušami (náš prvorodený je neskutočne ukecaný), s boľavým chrbtom a vyťahanými rukami ako opica (áno naše druhorodené sa veeeľmi rado nosí... už aby došla tá šatka), som preveeeľmi šťastná.


S Adamkom sme sa neprestali hrať, vymýšľame vždy niečo nové, aby nemal pocit, že teraz je mimo diania a dôležitý je už len Tomáško, no zistila som, že keďže nemám voľné ruky (naozaj už potrebujem urýchlene tú šatku) nemám čím fotiť a teda aj blog zíva posledné dni prázdnotou. Hold musela by som mať ešte o dve končatiny viac aby sa to dalo :-)

 
Dnes ale Tomáško nemal na ruky chuť a tak si to naše hranie odpozoroval pekne v kľude z lavóra. Hmm, áno vajíčko sme vyskúšali- neúspech, kresielko nemáme a tak ostávala už len jedna možnosť- lavór... bingo. Tomáško bol spokojný a my s Adamkom sme sa mohli pustiť do kúzlenia s farbami.


Farebná, šumiaca sóda bikarbóna

Do nádoby s vyvýšeným krajom sme s Adamkom nasypali na dno sódu bikarbónu tak, aby pokrývala celé dno a potom sme na ňu kvapkátkom kvapkali potravinárskym farbivom zafarbenú vodu. Už to bolo samo o sebe zaujímavé, ako sa krásne farby rozpíjali a miešali. Aby sme to ešte okorenili, do pipety si Adamko naberal ocot a nanášal ho na zafarbenú sódu, to bolo prekvapenie, keď sóda začala bublinkovať a peniť :-)



 Adamko sa tešil z farby, ktorú sa mu podarilo zmiešať v pipete a Tomáško z lampy a svetla nad kuchynským stolom :-)






Pridali sme ocot...najprv len zvlášť do mištičky, ale nakoniec sme ho primiešali do každej farby a mali sme tak farebnú octovú vodu.



 Keď už (podotýkam, že po hodine) Adamka omrzelo šumenie sódy, prišlo na rad patlanie a máganie. Popravde ani mne by nedalo, nevyskúšať čo za konzistenciu vytvorila tá sóda s octom a tak si hmotu Adamko zamiešal a zistil, že dokonale nahrádza sneh :-) vytvoril zopár guliek a v závere si dotiahol aj kufrík s pomôckami na plastelínu. Zisťoval ako sa hmota správa a čo všetko sa s ňou dá robiť.


 

Hrali sme sa celkom dosť dlho. Tomáško medzi tým stihol dva šlofíky a jedno papkanie a ja vyložiť a  naložiť umývačku riadu. Keď večer prišiel tatko domov, Adamko mu hneď referoval, čo všetko ocot a sóda bikarbóna dokáže :-)

Prajem krásne dni.
M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára