... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

piatok 17. februára 2017

Kreslíme na zamrznutú mláku


Milujem chvíľky keď sme všetci spolu, vonku, svieti slniečko a je nám dobre.tak sme boli aj teraz. prejsť sa trošku medzi stromy, vychutnať si zubaté slniečko a užiť si ešte trochu toho bieleho čuda na zemi (snehom sa to veru už veľmi nedá nazvať) :-D


To že má teraz Adamko explóziu chuti do kreslenia, som písala v predošlom príspevku a tak my vôbec neprekvapilo, že sme polovicu prechádzky strávili na ľade a kreslili doň paličkou. Toto napríklad je podľa Adamka traktor :-) 

 

Adamko stihol nakresliť hneď niekoľko obrázkov, postačila na to len palička a zasnežený povrch zamrznutej mláky. Zbožňujem tieto spontánne akcie, vždy je výsledok z nich úžasný, dieťa naplnené a všetci spokojní.



Adamkovi sa podarila parádna rybka, kreslil ju hore hlavou s dvojitou chvostovou plutvou a okrem veľkého oka, ktoré vraj "pučí na riasu oprosti nej, lebo je na nej morský slimák" (niekedy ozaj nechápem, kam na to to dieťa chodí :-D) jej prikreslil aj nos :-)





Prešli sme sa parádne, nachodili niekoľko kilometrov, pošalili, pokreslili, videli rieku a zistili že nie je zamrznutá, lebo sa hýbe, nadýchali sa čerstvého vzduchu a na spiatočnej ceste, si vypočuli Adamkov nárek ako ho už bolia nohy, že on už k autu nedôjde a že je veľmi preveľmi unavený, lebo celý deň makal a kreslil a behal a prechádzkoval. počas toho náreku ani nevedel ako a k autu dorazil :-) Bol to ozaj pekný deň.
M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára