... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

nedeľa, 30. apríla 2017

Múzeum letectva a dopravy v Košiciach

Sobotnajšie popoludnie sme strávili neďaleko nášho košického letiska, v Múzeu letectva a dopravy. Chceli sme tam zavítať už dávnejšie, no vždy sa nám Adamko zdal ešte primalý na to, aby nechcel vliezť do každého vystaveného modelu a tak sme to odkladali, až do včera. Počasie nebolo bohvie čo, no my sme mali napriek tomu chuť niekam sa vypraviť. Voľba padla na múzeum a urobili sme dobre. Ľudí bolo málo a tak sme mali skoro celé múzeum iba pre seba. 


Náš tatko je automobilový historik a do dopravy sa vyzná, preto sme mali osobného sprevádzača. Všetko nám poukazoval, vysvetlil a dokonca aj rôzne pikošky sme sa o jednotlivých strojoch dozvedeli. Adamko pozeral bez dychu, juuujkal nad každým lietadlom a náš najmladší, ten zatiaľ sladko spinkal zababušený až po nos.















V múzeu sa nachádza aj lietadlo, do ktorého sa dá posadiť, to bol pre nášho Adamka najväčší zážitok. Pri pohybe pákou sa dali ovládať chvost lietadla a klapky na krídlach, tak si Adamko "zašoféroval" dosýta. Rôzne páčky, budíčky a svetielka, to je pre neho raj. A už keď som si myslela, že Tomáško celú výstavu prespí, predsa len sa zobudil a spopod deky pleštil očká na to všetko naokolo.








V poslednom hangári na nás čakala aj expozícia historických vozidiel a predmetov dennej potreby.  Adamko bol prekvapený, ako niekedy vyzerali veci inak ako ich pozná on dnes, a nám s tatkom bolo zároveň smiešno, že si veľa z tých vecí ešte veľmi dobre pamätáme, dokonca niektoré sme aj mali.







 Návštevu múzea určite odporúčam všetkými desiatimi, bolo to zážitok nie len pre Adamka, ale aj pre mňa.


Prajem pekný zbytok víkendu a ja idem ďalej skladať s chlapcami zo stavebnice lietadlá :-)
M.

pondelok, 24. apríla 2017

Dvojplošníky



Vyrobili sme si s Adamkom štipcové- zásahové- dvojplošníky. Samozrejme museli byť zásahové, lebo Adamko teraz nerieši nič iné len políciu, hasičov a záchranárov, preto všetky dopravné prostriedky, ktoré chytí do ruky sú automaticky zásahové. Teda aj naše dvojplošníky museli byť :-)


Námet sme našli opäť raz na mojom obľúbenom pintereste a nechali sme sa inšpirovať. Potrebný materiál sme mali doma (doktorské špachtle, štipec a farby) a tak sme sa do toho pustili. Myslím, že nie je potrebné opisovať postup výroby, je to zrejmé s obrázkov. Stačí všetko namaľovať, zlepiť a ozdobiť tak, aby to pripomínalo lietadlo :-D



Aby to ale Adamko mal zaujímavejšie, vytiahla som zo svojho zázračného "šuflíka" aj embosovaciu pištoť a tavnú pištoľ... hneď sa mu rozžiarili očká. Akékoľvek pracovné náradie, nástroje, prístroje a pomôcky... to on môže :-)


Na zdobení si dal Adamko obzvlášť záležať. Išlo predsa o zásahové jednotky, tie musia mať označenia i majáky.




Výsledok sa páčil aj tatkovi keď prišiel z práce.  Dali si potom s Adamkom závody a zvládli aj niekoľko úspešných zásahov.


Úspešný utorok priatelia :-)
M.

nedeľa, 23. apríla 2017

Guľky


 Adamko odniekiaľ vykutral guľky, ktoré som odložila ešte v časoch, kedy som sa bála, že by mu mohol skrsnúť v hlave nápad začať ich pojedať a hneď vznikol nápad ako sa s nimi hrať napriek tomu, že nie sme vonku a nemáme k dispozícii jamky.


Vyrobili sme si malé hrady z kartónu a vystrihli do nich vchody rôznych veľkostí. Adamko ich potom polepil a ozdobil nálepkami. Guľkami sme sa potom triafali do ich otvorov. Adamko dokonca vymyslela aj zlepšovák ako zamedziť rozutekaniu sa guliek po celej izbe a postavil drevené zátarasy. Štart sme si urobili z maliarskej pásky a mohlo sa začať závodiť.



Pinkanie do guličiek už máme natrénované, teraz ostáva počkať, kým sa opäť ukáže krajšie počasie a my vyrazíme s guličkami do prírody a narobíme si jamky do zeme. Ja si tak oprášim staré spomienky z môjho dectva, kedy sme "guľky" a "céčka" hrali takmer v jednom kuse a Adamko sa naučí novú hru.


Prajem peknú nedeľu. My práve oddychujeme po návrate z každoročnej Rušňoparády a pred tým, než opäť vyrazíme do ulíc... na návštevu, osláviť narodeniny Adamkovej krstnej mamky. 
M.


štvrtok, 20. apríla 2017

Bloger roka

Moji milí priatelia, čitatelia a všetci ľudkovia... 

So svojím blogom som bola nominovaná do súťaže Bloger roka 2017. Ak nám s mojimi chlapcami fandíte, sem tam ku nám na blog radi nakuknete, či niekedy na ňom možno i nájdete inšpiráciu, budem veľmi rada, ak nás podporíte svojim hlasom tu:

alebo stačí ak kliknete na banner na boku stránky a hneď vás to presmeruje na stránku, kde sa hlasuje.

Nezabudnite... hlas treba potvrdiť cez Vašu emailovú schránku ;-)


Ďakujeme  za každý váš hlas, vašu priazeň či milé slovo v komentári. 
Vaši ... Adamko, Tomáško a M.

Tváričky

Ďalší upršaný deň a ešte k tomu je aj poriadna zima, tak sa cestou zo škôlky príliš nezdržujeme a utekáme do tepla domova. No i tak sme si aspoň trošku prírody doniesli domov, keď už sa nemôžeme túlať po vonku osobne.


Natrhali sme si niekoľko rôznych tráv a listov z javora a spolu s lupienkami odkvitnutých tulipánov a narcisov, ktoré sme mali doma, sme sa pustili do tvorenia. Predkresliť na biely papier niekoľko tváričiek nebol žiaden problém a tie sme potom dotvárali prírodninami. Adamka to náramne bavilo. Vytváral, účesy, vlasy, čiapky, klobúky, náušničky z javorových listov, no najväčší úspech mali fúzy všemožných tvarov.






Hrozne sa Adamkovi páčilo vytvárať tváričkám fúzy a tak dokonca vznikla aj fúzatá teta. Z tej sa smeje ešte doteraz :-D



Ruku k dielu priložil aj Tomáško, dokonca sa mu v nestráženej chvíli podarilo uchmatnúť si obriu ďatelinku, ktorú sme našli vonku.





Pôvodne som mala v úmysle prírodniny na tváričky lepiť, ale nakoniec sa ukázalo, že prikladať bolo oveľa ľahšie, zábavnejšie a Adamko tak vymyslel, niekoľkonásobne viac rôznych variácii. Fantázia nám obom pracovala na plné obrátky a perfektne sme sa pri tom nasmiali.


Kým sme sa hrali, začalo snežiť... som zvedavá, čo nám ešte tento bláznivý apríl nadelí. Prajem krásny deň. 
M.