... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

streda, 24. mája 2017

Mincovníčkovo


 Tento víkend sme si urobili výlet na Liptov. Navštívili sme ho už druhý rok a veru k videniu je tam toho požehnanie, ešte na niekoľko ďalších rokov. Tentokrát sme sa boli pozrieť v Mincovníčkove.


Mincovníčkovo je jednou z krajín bájnej podzemnej ríše AGHARTHA

Podzemie pod vežami predstavuje príbeh života mince. Expozícia umožňuje spoznať ako sa drahý kov získava, spracováva a nakoniec ako sa z neho vyrazí minca. Prehliadka trvá zhruba 45 minút až hodinu, no keďže sme tam boli sami, milá teta sprievodkyňa prispôsobila prednášku Adamkovi presne na mieru. Všetko mu poukazovala, vysvetlila, veľa sa ho pýtala a začlenila ho do činností, nechala ho všetko si ohmatať a vyskúšať.


Najprv sme sa rozprávali o minciach a vyrazili si ich na síce nie pôvodnom, ale zato asi 70 ročnom lise. Teta nám ukázala, ako sa zo strieborného pliešku (dala nám na výber, zlatý, medený a strieborný- Adamko vybral strieborný)


Hneď na začiatku sme dostali od tety baterky, aby sme si mohli na všetko svietiť. Po vyrazení mince sme sa totiž boli pozrieť do improvizovanej štôlne. To bol pre Adamka veľký zážitok, pretože v takej tme a v podzemí ešte nebol :-) Hore nám potom teta vysvetlila, čo sme mohli v štôlni vidieť, na čo slúžili jednotlivé šachty, ako dolovali baníci zlato i to, ako ho potom z hrudy horniny dostali von.


Aby sa zlato dostalo z hrudy von, bolo ju potrebné najprv rozdrviť, najskôr sa to robilo ručne ťažkým drevem, neskôr si ľudia pomohli a vyrobili si nástroj, ktorý im v drvení pomohol. Podrvený prach, potrebovali premyť v obrovských kadiach a potom získaný kov roztaviť.


Nakoniec sa k práci s kovom dostal kováč. Adamko si na vlastnej koži vyskúšal obrovským mechom rozdúchať oheň vo vyhni, nahriať a rozpáliť železo do červena a potom ho také žeravé na nákove kladivom ohnúť. Hotovo.. myslela som, že po tomto "kováčskom" zážitku ani nezaspí. Ešte dve hodiny po odchode s Mincovníčkova, sme počúvali ako sa na chvíľu stal kováčom a aký je silný, lebo ohol železo :-D




Pri návšteve väčšej skupiny ľudí, by sme museli o vlastníctvo vyrazenej mince zabojovať a vydražiť si ju, avšak keďže sme tam boli na prehliadku jediný, mohli sme si za dobrovoľný príspevok odniesť vyrazenú mincu my... hurááá :-) Nechýbal ani podpis do obrovskej knihy hostí. Adamko napísal brkom aspoň začiatočné písmeno svojho mena a zbytok som dopísala ja.


Zážitok to bol pre nás, ale hlavne pre Adamka obrovský, hlavne vďaka tomu, že si mohol všetko vyskúšať. Prednášku nám teta upravila s krátila tak, aby ho zaujala, no myslím, že bol taký nadšený, že by kľudne vydržal baviť sa o tom ďalšie dve hodiny. Tomáško nám zatiaľ v sedačke všetko prespal a nezobudil ho ani buchot strojov a chlad, ktorý v miestnostiach panoval, našťastie sme všetci mali teplejší zvršok a tak nám zima nebola.
M.

3 komentáre:

  1. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. dakujem za tip - cestou na vychod sa vzdy niekde zastavime a o tomto som nevedela

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Za máličko, túto zastávku isto nebudete ľutovať, otvorené majú od 10:00 do 16:00, prehliadka začína vždy na celú. Ak máte aj vy nejaké tipy, čo by sme mohli pozrieť my cestou na západ, budem rada :-)

      Odstrániť