... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

piatok, 30. júna 2017

Letáky

Aj k vám domov do schránky ich chodí na mraky? K nám áno a ja sa z nich teším. Je totiž tooľko spôsobov ako ich využiť (koláž, rôzne hry ako... hod do koša, papierová vojna, či skákací závod, noviny môžete aj recyklovať a vyrábať z nich nový papier. A ak už zlyhajú všetky pokusy, alebo vyčerpáme všetky možnosti, ešte stále sa dajú dať aj do zberu... no nádhera :-)
Tentokrát sme noviny využili ako senzorickú hračku.

Teda lepšie povedané Tomáško ich tak využil. Adamko má už toto skúmateľské obdobie letákov a novín za sebou ... božinku, ale to už bolo dávno :-)


Teraz prišiel rad aj na Tomáška. Oboch (samozrejme Adamka v minulosti, nie teraz :-D ) som pri tejto aktivite vybavila cumlíkmi, predsa len potreba ochutnávať je u bábätiek neuveriteľne silná a zrovna tlačiarenské farby zavádzať do jedálnička nemám v pláne. Radosť v očiach u oboch bola jednoznačná, no predsa som si všimla, že každý z nich skúmal po svojom. Adamka bavilo sa v nich váľať, Tomáško sa ich snažil chytať, Adamkovi sa páčili vystreté a chcel ich krčiť a Tomáško ozajstný záujem prejavil až vtedy keď som mu z nich narobila papierové guľky. Začal ich chytať, otáčať, búchať do nich a po nich, smial sa, keď mu odskakovali s pod rúčok.



Kdeee je Tomáško...


... tuuuu je :-D



Gule z novín Tomáško krásne uchopoval do rúčok, dokonca ich prekladal z ruky do ruky, chytal rukami oboma, búchal po nich a snažil sa ich ochutnať. Práve o bol ten moment, kedy som si povedala, že treba cumeľ :-)




Práve to bol ten moment, kedy som si povedala, že treba cumeľ :-)




Tento výraz hovorí za všetko, radosť to bola veľká, škoda, že Adamko bol vtedy v škôlke, vyšalili by sa spolu, asi si dáme aj nejaké spoločné repete, pretože chlapci sa už čoraz viac vedia spolu šaliť. Adamko robí Tomáškovi srandičky, rôzne zvuky a Tomáško sa smejeeee, až sa zachádza... no rozkošní sú obaja. Vtedy mi občas i mäkko príde z toho, aké je to krásne byť mamou.


Krásne leto prajeme.
M.

utorok, 27. júna 2017

Prečítané leto

  Juchuuuu, opäť je tu leto. Adamkovo prvé naozaj prázdninové, keďže celý rok strávil už ak škôlkar. Ja osobne sa na toto leto veľmi teším, jednak si Adamka konečne užijem poriadne (popravde tých pár hodín, ktoré mi na neho ostanú od kedy ho vyberiem zo škôlky, po kým nejdeme spinkať, mi je akosi málo) a jednak ho opäť máme možnosť stráviť zapojený do projektu Prečítané leto.
Autorkami projektu sú šikovná Viki z úžasného knižného blogu: Čítajme si spolu , spolu s ďalšou šikovnou žienkou z blogu: Malý pampúch. 


Už minulého roku, sme sa s prečítaným letom skvele zabávali, (veď koniec koncov si to môžete prezrieť sami, ak si prekliknete na záložku "prečítane leto" ) a verím tomu, že toto leto sa zabavíme zas. Každý jeden prázdninový týždeň si tu na blogu nájdete report o tom, čo sme čítali a ako sme sa hrali my. Ak sa tiež chcete zapojiť, pridajte sa k nám do FB skupiny Prečítané leto , kde môžete prispievať s vlastnými tipmi na čítanie a na aktivity, ktoré naše deti obohatia a spríjemnia im krásne letné chvíle.
Do čítania.
M.

pondelok, 26. júna 2017

Koláčiky (nie) do auta...

Minulý víkend sme boli navštíviť priateľov na stredné Slovensko a tak som premýšľala čo zbaliť do auta pod zub. Chcela som niečo také, čo netreba dlho žmoliť v ruke a zje sa na dva- tri hryzy. Vznikli z toho koláčiky. No aj keď chuťovo boli podľa všetkých ochutnajúcich fenomenálne, absolútne sa nehodia do auta... a o tom by vám vedel rozprávať môj muž :-D Neskutočne sa totiž drolia, ale tá chuť, mňaam. 


Suroviny, ktoré budete potrebovať, máme skoro vždy doma a tak zaraďujem recept medzi moje obľúbené rýchlovky.
- 120 g rozdrvených kukuričných lupienkov,
- 100 g múky (použila som zmes múky Alnavit),
- 125 g masla,
- 100 g cukru,
- 1 vajce,
- 1 malú lyžičku bezfosfátového prášku do pečiva,
- hrozienka

Vyšľahala som maslo s medom, pridala vajce, múku a prášok do pečiva, celú hmotu dobre premiešala a nakoniec prišli hrozienka. Tvarovala som guličky, ktoré som na plechu "spučila" na placky (do búdúcna moje poučenie- robiť placky menšie, tak na raz do pusy). Piekla som na 175 stupňoch, zhruba 20 minút.


Koláčiky sú skvelé, nadýchané a Adamkovi ani trošku nevadilo, že sa trúsili.  Už trošku viac to vadilo nášmu tatkovi, keďže utrpela čistota nášho, deťmi už i tak dosť "zašpineného" auta, no napriek tomu neodmietol, keď som mu ich po kúsku počas šoférovania dávkovala rovno do úst... to je servis, čooo? 



Neuveriteľné, ale jednému kúsku sa dokonca podarilo docestovať až do Zvolena. Tak sme tohoto posledného mohykána, dali ochutnať pani domácej a aj ona pochvália, tak hor sa do pečenia.


M.

utorok, 20. júna 2017

Zábavné ponožky

Pred nedávnom si Tomáško objavil nožičky. Najprv len kolienka a po pár dňoch sa prepracoval až ku chodidlám a svojim maličkým prstíkom. Už keď bol malý Adamko, našla som na nete nápad, ktorý som sa predsavzala realizovať, no pri Adamkovi som nestihla... hneď ako si objavil nôžky začal aj štvornožkovať a teda záujem o žužlanie dolných končatín u neho nemal dlhé trvanie. 
 Tentoraz som nezaháľala a nachystala sa na toto krásne obdobie v predstihu, resp. hneď ako som Tomáškov záujem o nožičky postrehla. Ušila som mu "zábavné ponožky".


Na tento zámer som použila pevnejšie, ponožky, ktoré nevie Tomáško len tak ľahko hneď stiahnuť z nožičiek a prišila som k nim velikánsky gombík a kúsok zelenej stužky. Na ponožku možno našiť čokoľvek... kúsok gumky, rolničku, nejaký šušťavý materiál či pískatko. 
Najprv som vyskúšala ponožku s gombíkom. Tá zaujala, no Tomáško si nevšimol gombík hneď. Najprv intuitívne chytil nohu, pritiahol si ju k sebe a začal ju žužlať (tak ako po mnohokrát predtým) no tentoraz pusinkou narazil na niečo iné ako zvyčajne.


Tento objav ho prekvapil, nôžku odtiahol a na gombík sa skúmavo pozeral.Potom ho zase strčil do pusinky a ochutnával. Fascinujúce divadlo. S gombíkom sa zabával dobrých 10 minút a keď ho to pomaly prestávalo baviť, pridala som mu na druhú nôžku aj ponožku s mašličkou.



 A to bola láska na prvý pohľad. Zelená stužtička s bodkami Tomáška zaujala a po prvotnej skúsenosti s gombíkom, bola pre neho  stužka niečim novým. Najprv ju žužlal celú a potom sa mu podarilo rozviazať ju, tie oči, keď to zistil :-D






Od tej doby sú zábavné ponožky naším každodenným a verným spoločníkom, hlavne v situáciach kedy potrebujem urobiť niečo, pri čom potrebujem obe ruky. Aj keď ich Tomáško vždy nakoniec zošuchne z nožičky, na tú chvíľku zábavy a koncentrácie to predsa stojí no nie? 


M.

nedeľa, 11. júna 2017

Modrá

Poslednú dobu je všade okolo mňa. Modrá. Adamko miluje modrú, môj muž má rád modrú, moja mamka miluje modrú, obloha je modrá a priznávam aj ja ju mám rada. A tak nečudo, že som dnes Tomáškovi intuitívne nachystala MODRÝ a zároveň jeho úplne prvý "discovery bascet".


Discovery basket je akýsi košík prekvapení, alebo pokladov či vecí, ktoré majú deti preskúmať. Zloženie týchto vecí môže byť rôzne, zamerané na farbu, tvary, materiál, či podľa témy. Adamkovi som od malička ponúkala rôzne discovery baskets, aby sa zoznamoval s predmetmi okolo seba. Kým nevedel chodiť, dávala som ich na deku vedľa neho a nechala ho samého, aby košík objavil. Keď už štvornoškoval, začala som mu košík (krbicu, dózičku,...) nechávať náhodne na zemi po byte, prekvapenie tak bolo o to dokonalejšie a pre neho príťažlivejšie, že si ho našiel sám.



Keďže Tomáško sa už dlhšiu dobu pretáča a na brušku vydrží veľmi dlho bez toho, aby musel položiť hlavičku (mám tak istotu, že si neublíži), prišiel čas vymyslieť košík pokladov aj pre neho. Košík som naplnila rôznymi vecami v modrej farbe a nechala ho voľne "pohodený" vedľa Tomáška na zemi.


Tomáško ho o chvíľu zaregistroval a hneď sa pustil do prezerania. Ako som predpokladala, obsah košíka najprv preklopil a potom sa začal zaoberať jednotlivinami. Najprv siahol po veľkej naberačke,  väčší úspech mala kefka. Ten výraz keď ju strčil do pusinky nemal chybu.









 A takto náš druhorodený plazolezie za hračkou :-)





Hurááá, dosiahol som ju :-) Majte pekný deň priatelia. My ideme do mesta, povybavovať nejaké veci a potom šup po Adamka do škôlky a vonku.
M.

sobota, 10. júna 2017

Babka slávi...

... modré narodky. Moja mamina mala 2.6. narodeniny. Kto vie či je to výhoda, či nevýhoda oslavovať ich hneď na druhý deň po dni detí, no nech už je to akokoľvek oslávili sme ich cez víkend, letne a do modra. Počasie vyšlo ako lusk, takže sme si grilovali, Adamko zahájil kúpaciu sezónu a Tomáško bol prvý raz vonku s holými nožkami.






Bola aj torta- domáca, špaldová, čokoládovo-ovocná, ozdobená modrými kvietkami, ktoré sme ukoristili na lúke- mňaaaam. Tomáško sfukovanie sviečok prespal, no na rozbaľovaní darčekov sa už zúčastnil, aj keď ešte nepomáhal ako Adamko :-) Mamka napiekla mňamkové pagáče a bolo nám hej. Hlavne z toho počasia sme sa všetci tešili, je fajn keď sa už dá sedieť vonku pod slnečníkom, sledovať čľapkajúceho sa Adamka, cítiť vôňu grilovaného mäska a gulášu a kochať sa na farebne rozkvitnutej lúke.






Ešte raz všetko naj mami. Aj lav juuuu :-)
M.