... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 26. júna 2017

Koláčiky (nie) do auta...

Minulý víkend sme boli navštíviť priateľov na stredné Slovensko a tak som premýšľala čo zbaliť do auta pod zub. Chcela som niečo také, čo netreba dlho žmoliť v ruke a zje sa na dva- tri hryzy. Vznikli z toho koláčiky. No aj keď chuťovo boli podľa všetkých ochutnajúcich fenomenálne, absolútne sa nehodia do auta... a o tom by vám vedel rozprávať môj muž :-D Neskutočne sa totiž drolia, ale tá chuť, mňaam. 


Suroviny, ktoré budete potrebovať, máme skoro vždy doma a tak zaraďujem recept medzi moje obľúbené rýchlovky.
- 120 g rozdrvených kukuričných lupienkov,
- 100 g múky (použila som zmes múky Alnavit),
- 125 g masla,
- 100 g cukru,
- 1 vajce,
- 1 malú lyžičku bezfosfátového prášku do pečiva,
- hrozienka

Vyšľahala som maslo s medom, pridala vajce, múku a prášok do pečiva, celú hmotu dobre premiešala a nakoniec prišli hrozienka. Tvarovala som guličky, ktoré som na plechu "spučila" na placky (do búdúcna moje poučenie- robiť placky menšie, tak na raz do pusy). Piekla som na 175 stupňoch, zhruba 20 minút.


Koláčiky sú skvelé, nadýchané a Adamkovi ani trošku nevadilo, že sa trúsili.  Už trošku viac to vadilo nášmu tatkovi, keďže utrpela čistota nášho, deťmi už i tak dosť "zašpineného" auta, no napriek tomu neodmietol, keď som mu ich po kúsku počas šoférovania dávkovala rovno do úst... to je servis, čooo? 



Neuveriteľné, ale jednému kúsku sa dokonca podarilo docestovať až do Zvolena. Tak sme tohoto posledného mohykána, dali ochutnať pani domácej a aj ona pochvália, tak hor sa do pečenia.


M.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára