... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok, 31. júla 2017

Môj malý- veľký muž

Som tak šťastná, že mi je dovolené, byť jeho mamou.... že smiem vidieť ako rastie, ako sa hrá, ako poznáva. Že ho môžem držať za ruku a sprevádzať na ceste životom. Je tak skvelý, výnimočný, múdry, šikovný, ale aj strašne tvrdohlavý a svojhlavý, otvorený, úprimný, dobrosrdečný, uvravený a niekedy aj poriadne umraučaný, spravodlivý, láskavý, ukričaný a neposedný, proste celý môj. 


Som tak šťastná, že ho mám... s jeho každodenným spievaním a rozprávaním od rána do večera, s jeho štebotavými hláskom a múdrosťami, ktoré vypúšťa, s neposednými nôžkami a rukami, ktoré stále musia niečo vymýšľať, robiť, tvoriť,behať, skákať...


 Som tak šťastná.... že je hravý, že je živý, že je zdravý, že je veselý, že chce vedieť, že vie ľúbiť.


 Jooj vedela by som písať do večera o tom ako veľmi ho ľúbim... a dnes... dnes sú to už 4 roky, čo mi vstúpil do života a stal sa svetlom mojich dní.

Ľúbime ťa Adamko, krásne narodeniny želáme...
Tomáško, Tatko a Mamka

štvrtok, 27. júla 2017

Prečítané leto- O rukách

Naše letné dobrodružstvovanie prekazila na pár dní Tomáškova choroba a vysoké horúčky. Vďaka bohu, je už z toho ale vonku a tak ideme ďalej. Tento týždeň prečítaného leta je O rukách a my sme okrem výletu v Bratislave stihli ešte aj toto:

 - čítali sme si knihu Krtko a orol, v ktorej mal orol, krtkov chránenec, zranené krídlo, a v ktorej sa aj plakalo, aj tešilo.. no jednoducho emóciami bola nabitá. Ako vhod nám teda prišla výstava v Bibiane v Bratislave, s názvom Emócie, že?. Tu sme sa dozvedeli, niečo o strachu, smiechu, zlosti, radosti, ale aj o rôznych fóbiách, o ktorých som ani ja nemala ani páru.



- prečítali sme si Rozprávky štrbavej opičky a potom sme si obkresľovali ruky a porovnávali ich veľkosti, robili sme odtlačky rúk a dokresľovali im tváričky.




- hrali sme sa s knihou od Tulleta a to hlavne po ceste autom do Bratislavy. Po 355 kilometri nám už bolo totiž trošku dlho a táto kniha s dierkou na pršteky nás zabavila výborne.


 - Tomáškovi sme pripravili hmatový discovery bascet. Snažili sme sa vybrať rôzne materiály, čo najviac od seba odlišné a ponúkli mu tak rôzne hmatové vnemy. Najväčší úspech mala vlna.



 


- hrali sme sa s gumičkami a prštekmi. Úlohou bolo poprevliekať gumičky na pršteky tak, aby bol "v gumičke" každý prštek. Zábava to bola na pol hodinku s prestávkou na dyňu a potom zas. Dĺĺĺho sme sa zabávali a Adamko si dokonca vymyslel aj gumičkové sandálky :-)





- pršteky sme si precvičili aj pri hre s Céčkami. Pamätáte si ich ešte? Adamko tieto dostal od svojej tety v Bratislave a tak sme si nielen precvičovali motoriku pri ich zapájaní, ale sme ich aj rátali, merali, robili garáže pre autíčka a vyrobili sme si aj náramok.





Čítania, spoznávania, ale aj hrania bolo tento týždeň neúrekom a my sa už tešíme na ďalší.
M.

pondelok, 24. júla 2017

Chráňme si prírodu

 Poznáte to? Prechádzate sa tak krásnym lesom, slniečko svetielkuje pomedzi listy, dýchate čerstvý vzduch, počúvate štebot vtáčikov a šum lístia v korunách stromov, kocháte sa pohľadom na machom zarastené chodníčky, mohutné kmene stromov a tu zrazu BUM. V prostred lesa, úplne bez výstrahy, pohodená v kroví... kopa odpadkov.

Adamka to veľmi pobúrilo a tak ho napadlo (naozaj niekedy skláňam klobúk pred tými jeho úžasnými nápadmi), aby sme vyrobili značky so zákazom sypania smetí a rozvešali ich v lese na stromy. Geniálne. A tak sme doma vytasili kartón, fixky, červený papier, lepidlo a šlo sa na to.


Z kartónu a šnúrky som vyrobila tabuľky a spolu s Adamkom sme ich potom pokreslili odpadkami. Adamko kreslil pokrčené noviny a papiere, vymaľoval fľašu a navrhol, aby som prikreslila aj plechovku. Z červeného papiera som potom vystrihla zákazovú značku a Adamko ju na obrázok nalepil.


Podobne sme postupovali aj pri druhej značke, ktorá podľa Adamka znázorňuje zlodeja, ktorý v lese vyhadzuje svoj lup, ktorý už nepotrebuje (:-D).



Obe značky sme potom boli rozvešať v lese, tak aby si ich nezbedníci znečisťujúci prírodu dobre všimli. Adamko mal z tejto akcie veľkú radosť. S veľkým nadšením značky pripravoval a s ešte väčším ich rozmiestňoval po lese a vyberal pre nich to správne miesto. O to väčšiu radosť som mala ja, pretože to bol úplne jeho spontánny nápad.... som hrdá :-)


Možno i takto sa dá aspoň krôčikom prispieť k tomu, že sa ľudia, ktorí na naše značky natrafia, zamyslia, ako si sami znečisťujeme našu krásnu prírodu. A možno niekoho odradia vyhodiť fľašu či plechovku len tak nedbanlivo pod strom, kde sa na nej napríklad môže zraniť nejaké zvieratko.


Majte krásne dni a ak sa vám dá, skúste niečo podobné vytvoriť aj s vašimi deťmi, myslím, že to dá veľa nielen im samotným.
M.

sobota, 22. júla 2017

Pol rok

Tomáško dovŕšil svojho pol roka síce už pred pár dňami, no až teraz som sa dostala k sumáru všetkého (a že toho nie je málo), čo sa za mesiac naučil a kam pokročil. Vždy ma udivovalo, akými míľovými krokmi deti prebehnú prvý rokom svojho života a už vôbec nevravím o tom aký je to rozdiel, za pol roka, od ležiaceho novorodeniatka po ten malý veselý štvornožkujúci zázrak, ktorý máme momentálne doma.


Neuveriteľné, ale Tomáško dosiahol svojich sedem kíl a behom dvoch týždňov sa mu prerezali hneď dva zúbky. Ich cesta na svetlo sveta nebola vôbec jednoduchá a nášho malého človiečika poriadne potrápili. No teraz sa už pýši prvými zubadlami a radostne ich ukazuje svetu. Pri tejto príležitosti dostal svoju prvú zubnú kefku a tak sa k našim ranným rituálom pridalo aj spoločné čistenie zubov.


Aj v pohyboch sa Tomáško posunul o riadny krok dopredu. Najprv to začalo "smiešnymi" pohybmi dopredu a dozadu na kolienkach, pokračovalo zdvíhaním rúčok a nôžok na mieste, hodením sa dopredu až po prvé štvornôžkovacie krôčky. Zatiaľ ich urobí tak zo dva a následne sa hodí za chceným predmetom na zemi tak, aby ho dočiahol, zbytok cesty k vytúženému predmetu sa doplazí.


Na oslavu polročnice sme Tomáškovi pripravili prvú mrkvičku. Tváril sa nadšene až pokým nespočinula v jeho puse. Nebol z nej príliš nadšený a tak som ozaj zvedavá, ako bude prikrmovanie ďalej postupovať. Spoliehala som sa, že bude trošku ako jeho braček, ktorý hneď na prvý krát zbaštil 100g príkrmu a ešte by si bol kľudne dal i viac, ale zatiaľ to tak veru nevyzerá :-D


Tomáško už teraz prejavuje záujem o hudbu- ide mu to perfektne s gitarou ale aj s malými orfovými nástrojmi.  Gitaru miluje, to že ich máme doma 4 len podnecuje jeho zvedavosť a keď niektorú z nich vezme tatko do rúk, hneď je tam a chce hrať s ním :-)


Ó a taktiež má záujem o literatúru, nielenže počúva bez dychu rozprávky, ktoré si čítame s Adamkom, ale aj v čase osobného voľna :-D si sám vyťahuje knihy z poličky a číta si (ako papparazi som ho vyčíhala, aha...)


Medzi Tomáškové nové zdatnosti patrí ešte- pitie z pohárika, cielené vkladanie a vyberanie veci z nádoby. Ak sa mu chce zakýva papá a pusu dáva tak, že sa nahne k lícu s otvorenou pusou a celých nás oslintá :-)Začína v piesňach a vetách spoznávať niektoré slovíčka, na ktoré reaguje hlasnou radosťou, alebo reakciou... napr. na slová Bum, Bum začne energicky búchať do čohokoľvek čo má pred sebou, na slová Kopky, Kopky začne kopať nôžkami a rehoce sa od ucha k uchu, na slová Ťap, Ťap si začne trieť rúčky :-)


Podarený je, on i Adamko. Adamko mu robí smiešky a Tomáško ho zato obdarúva hurónskym smiechom, kúpu sa spolu a špliechajú tak, že kúpelňa vyzerá ako po tropických dažďoch, váľajú sa po posteli, pusinkujú sa, objímajú. Juj Lasky moje.
M.

streda, 19. júla 2017

Prečítané leto- O starých rodičoch

Prvé veľké prázdniny u babičiek. Nooo teda tým VEĽKÉ sa myslím 5 dňové u jednej a 3 dňové u druhej s prestojom doma. Ale aj tak, to tu ešte nebolo. Tak dlho odo mňa preč. Horšie to asi bolo pre mňa ako pre Adamka, keďže ho čakalo 5 úžasných dní, naplnených rôznymi zážitkami, počnúc cestovaním ku babke vlakom, šnorchlovanie v bazéne, až po vozenie sa na rôznych strojoch od džípu, traktora, bagra, kosačke, až po žeriav a brázdenie lesa s dedom.


 Zbalený (ruksak väčší ako on) bol Adamko už od rána a stepoval pri dverách kedy už pôjdu. Do poslednej minúty som neverila, že naozaj pôjde, lebo doteraz sa veľmi nechcel odo mňa hnúť. No tentoraz išiel a ja som si zas utrela slzu z oka nad tým, že mám doma už naozaj veľkého chlapčeka.





Pohľadnice
 Keď už mi bolo za Adamkom naozaj veľmi smutno, objavili sme si od neho v schránke prekvapenie. Adamko nám z prázdnin poslal pohľadnicu, ilustroval ju a vraj aj diktoval text úplne sám. Ďakujem ti babka naša(mami), že vieš čo mám rada, čo mi spraví radosť, čo je môjmu srdcu blízke, aká som a že takto mám pamiatku na Adamkove prvé prázdniny hmatateľne odloženú. Skúste si vyrobiť prázdninovú pohľadnicu pre svojich blízkych aj vy, stačí na to presne to čo máte práve po ruke. Či už kúsok papiera pomaľujete, polepíte, či len pokreslíte perom, to že potešia svojich adresátov je isté.



Fotkový záves
Pri odchode drobca som všetkým prízvukovala, že chcem veeeľa fotiek z toho čo robili, čo zažili, takže Adamko bude mať aj obrazovú spomienku. Aby si mohol fotky s babkou a dedkom prezerať častejšie, urobili sme mu do izbičky "fotkový záves" z drevených konárikov, ktoré sme si doniesli z prechádzky.




Výroba netrvala dlho. Adamko konáriky pomaľoval a natiahli sme na ne šnúrky. Fotky sme k šnúrkam pripli malými štipčekmi a záves teraz visí v Adamkovej izbičke pri posteli. K fotkám z prázdnin, sme pridali aj nejaké iné, ktoré si Adamko povyberal, aby nás tam mal všetkých. 



Rodinné pexeso/ knižka pre drobčeka
 Minule som Tomáškovi vyrobila mini knižočku s fotkami našich blízkych. S Tomáškom si ju často prezeráme a napadlo mi, urobiť si podobné rodinné pexeso. Vytlačila som fotky, všetkých členov, podlepila ich farebným papierom a pexeso bolo na svete.



Po návrate od jednej babky, prišiel dedo Viktorpo Adamka, aby ho odniesol k druhej babke atak bola príležitosť na to, aby sme ho spolu vyskúšali. Asistoval nám pri tom aj Tomáško. To bola zábava, keď sme otočili obrázok babky, tatka, či samých seba.




Tomáško mal o pexeso veľký záujem a začal nám ho pojedať, v záujme dokončenia hry a zachovania pexesa aj pre dni budúce, sme ho museli presťahovať z jeho dosahu :-) Mimochodom, hádajte kto vyhral?





Poobede si prečítali knižku, ktorú sme si minulý týždeň doniesli z knižnice. Zaujal nás totiž jej názov... Babka na rebríku a potom už utekali na vláčik smer druhé prázdniny.



A veruže im tam bolo super, boli hľadať draky v lese, ulovili diviaka, ktorého potom upiekli na ohni v zázračnej jaskyni (aby ste sa nezľakli v skutočnosti kúpili v obchode kuracie nôžky a upiekla ich babka v rúre :-D ), boli si omočiť nohy v jazierku, hrali bedminton a zažívali kopec ďalších dobrodružstiev.


Pre mňa osobne prázdniny u babky znamenali pobyt na záhrade, cvrlikanie cvrčkov za letných nocí, vôňu ovocia, zaváranie, motanie sa medi kvetmi a hrabkanie sa v hline, zbieranie a sušenie byliniek... také tie babské veci, veď to možno žienky poznáte :-)
Ako prežívate leto vy? Adamko si od babky doniesol ďalšie knižky, ešte z knižnice nášho tatka, ktoré sa chystáme prelúskať... Doktor Jajbolíto a Štrbavú opičku. Zbožňujem tie knižky a už sa teším ako si ich prečítame ( možno aj pod perinou s baterkou) s Adamkom a Tomáškom.
pekné letné dni prajem.
M.