... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

pondelok 31. júla 2017

Môj malý- veľký muž

Som tak šťastná, že mi je dovolené, byť jeho mamou.... že smiem vidieť ako rastie, ako sa hrá, ako poznáva. Že ho môžem držať za ruku a sprevádzať na ceste životom. Je tak skvelý, výnimočný, múdry, šikovný, ale aj strašne tvrdohlavý a svojhlavý, otvorený, úprimný, dobrosrdečný, uvravený a niekedy aj poriadne umraučaný, spravodlivý, láskavý, ukričaný a neposedný, proste celý môj. 


Som tak šťastná, že ho mám... s jeho každodenným spievaním a rozprávaním od rána do večera, s jeho štebotavými hláskom a múdrosťami, ktoré vypúšťa, s neposednými nôžkami a rukami, ktoré stále musia niečo vymýšľať, robiť, tvoriť,behať, skákať...


 Som tak šťastná.... že je hravý, že je živý, že je zdravý, že je veselý, že chce vedieť, že vie ľúbiť.


 Jooj vedela by som písať do večera o tom ako veľmi ho ľúbim... a dnes... dnes sú to už 4 roky, čo mi vstúpil do života a stal sa svetlom mojich dní.

Ľúbime ťa Adamko, krásne narodeniny želáme...
Tomáško, Tatko a Mamka

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára