... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

štvrtok, 17. augusta 2017

Prečítané leto- O vode


Začalo sa nám to krásne. Teploty boli ideálne na čľapkanie sa v bazéne a tak sme nelenili a povzbudení storočnou, básničkovou, ešte kedysi mojou knižkou (isto ju poznáte aj vy) Pláva loďka po vode, sme si aj my v bazéne vyrobili lodičky. A nie len tak hocijaké, ale jedlé a osviežujúce. Ako dobre padli vyprázdneným a vo vode vyšanteným bruškám. Najprv sme sa s loďkami pohrali, chúdence museli prekonať niekoľko búrok, ustáť silný vietor a nájazd pirátov a v závere sme si na nich s radosťou pochutnali.









Dobrúúúú chuť :-)


Ďalším vodným ihriskom sa pre nás stal potok Blatnica, ktorý preteká Zádielskou tiesňavou. Vybrali sme sa tam totiž v jeden odporne horúci (a to naozaj odporne, na ôsmom poschodí doslova nevydržateľne horúci) deň a vyplatilo sa. V príjemnom chládku lesa sme si urobili menšiu túru, prečítali si knihu o Vodníkovi Čľupkovi, absolvovali malý piknik a pohrali sa dosýta s loďkou. Zopakovali sme si tak výlet z minulého roka, kedy sa štvrtý člen našej rodiny pohodlne niesol v brušku. Tentoraz to už ale zvládol s nami na živo :-)




Vždy keď ideme niekam na výlet kde viem, že je voda, vezieme so sebou aj nejaké to plavidlo. Niekedy si ho doma vyrobíme a odskúšame na vode, alebo si vezmeme náš milovaný červený "tanker" ktorý s nami výletuje už štvrté leto. Skúste to, je to ohromná zábava. stačí na lodičku namontovať šnúrku a zažijete chvíľku nerušeného relaxu, kedy o svojich detvákoch ani neviete, samozrejme v prípade, že jedno z nich nemá 7 mesiacov a nedožaduje sa vašej neustálej pozornosti :-)



Tak a týždeň o vode sa napriek mojim plánom, že ho celý strávime pri vode, na vode, vo vode a s vodou.... pre nás týmto výletom skončil. Akosi nás totiž nepúšťajú potvory choroby. Toto leto je nejako bacilovo začarované, ale to nám na nálade neuberá a snažíme sa zabaviť ako sa len dá. Keď nemôžeme ísť k vode my, prečo by nemohla prísť voda k nám? resp. Prečo by sme si ju nenapustili vo vani, však áno? Napustili a aby tej vode v tej vani nebolo smutno, vyrobili sme si k nej zo špachtličiek loďku na gumičkový pohon. Naďabili sme na ňu úplnou náhodou v knižke pre veľkých majstrov a nedalo sa nevyskúšať ju. 




Pre tých, ktorý by si chceli plavidlo tiež vyskúšať stačí vám k tomu len 9 lekárskych špachtličiek, gumička a lepidlo. Postup je veľmi jednoduchý a moji chlapci sa do toho hneď pustili. Tatko bol hlavný stavbyvedúci, Adamko mal na starosti prísun materiálu a drobné pomocné práce a Tomáško objedal zelenú kocku (tým vlastne veľmi dopomohol k zdarnému priebehu celej akcie, keďže neobjedal stavebný materiál).



Po poriadnom zaschnutí lepidla sme plavidlo vyskúšali vo vani. Gumičku stačilo pomocou krátkej špachtličky zatočiť a pustiť plavidielko na vodu. Frčalo to výborne a Adamko s nadšením skonštatoval, že je to to isté ako keď sa na hojdačke krúti tak, aby sa laná zamotali a potom zdvihne nohy a laná sa samé od seba odmotajú... hmm, perfektný postreh dieťa moje.





Skúšali sme plavidlo pustiť bez nákladu, s pasažierom a dokonca prevážalo aj autá. Zaujímavé pre Adamka bolo tiež zistenie, že plavidlo po spustení nabralo smer v závislosti od toho, do ktorej strany sme gumičku natáčali.


 Tak a my ideme doliečiť koťuhu bacila, aby nám posledné dva týždne prázdnin neutiekli pomedzi prsty, ale aby sme si ich poriadne užili tak ako sa patrí. Prajem krásne dni, bez sopľov a kašľa.
M.

sobota, 12. augusta 2017

Kufrík

Máme doma kufrík. Kufrík dlhšie nepovšimnutý, no kedysi veľmi obľúbený. A tak sa mi toho malého zeleného kufríka uľútostilo a povedala som si, že je čas trošku mu prevetrať pánty. Ej ale som dobre urobila... Adamka a vlastne celú rodinu jeho obsah náramne pobavil a vyplnili sme si tak jedno krásne horúce rodinné popoludnie.


Predchádzala tomu síce menšia príprava, no o to viac lákavejšie to pre Adamka bolo. Najprv sme si vyrobili a namaľovali s Adamkom kartónové kulisy a keď vyschli, pripravili sme si provizórne pódium, usadili Tomáška, prizvali tatina a už sa hralo, spievalo a smialo. Vďaka kufríku a hlavne maňušiek v ňom sme totiž razom vošli do krajiny princezien, strašidiel, rytierov i zvieratiek.


V závere to bolo tak, že sme sa za oponou vystriedali všetci, Teda zatiaľ okrem Tomáška, pretože ten mal v záujem maňušky radšej skonzumovať ako odohrať nejakú serióznu divadelnú etudu, zato Adamko a tatko sa do toho položili naplno a my s Tomáškom sme pozerali s otvorenou pusou, aké skryté herecké hviezdy to máme doma.





Ak máte doma aj vy nejaké zabudnuté bábky, maňušky, či papierové postavičky na paličkách, neváhajte a zahrajte si divadlo. Úžasné, ako nám to rozjasnilo deň.
M.

štvrtok, 10. augusta 2017

Prečítané leto- O pečení



Tento týždeň sme nestrávili doma, ale u mojej mamky.  No ešte predtým sme stihli osláviť Adamkove 4 rôčky a prečítať si knihu Boribon má narodeniny. Túto knižku dostal Adamko na svoje druhé narodeniny a tak sme si pri jej čítaní aj poriadne zaspomínali :-). A ako by to bolo, ak by nebola poriadna oslava? Bez tej by to nebolo ono a o jej detailoch sa isto dočítate v nejakom z nasledujúcich príspevkov. No teraz späť k našej téme o pečení, ktorá nám skvele na tento týždeň sadla. 



Adamko pomáha od malička, v kuchyni sa okolo mňa obšmieta veľmi rád a najradšej okrem práce s cestom má ochutnávanie :-) Do všetkého strčí prštek, a každú ingredienciu najprv degustuje, kým ju s nadšením pridá do zázraku, ktorý sa chystáme stvoriť. Tentoraz sme si vybrali cesto na keksy, ktoré máme u nás doma veľmi radi a pustili sme sa tematicky do vykrajovania čísla 4 (keď už má tie 4 roky) a vyrobili sme i zopár ciest a áut, keďže je ich oddaným milovníkom celý svoj doterajší život a zapasovali nám do narodeninovej témy, ktorú si Adamko vybral.
Ak by vás zaujímal recept nájdete ho tu.
 

Ako som spomínala, týždeň sme strávili u mojej mamky, pretože u nás doma sa maľovalo. Náš šikovný tatko, spolu s dedom Viktorom za pár dní zmákli vymaľovať celý byt a tak už teraz tento článok píšem v krásnom, čistučkom a novotou voňajúcom príbytku. Ach či to mám rada, túto vôňu novoty. Za odmenu sme im u babky upiekli chutné prekvapenie, k čomu nás inšpirovala kniha Moje malé príbehy montessori- Olovrant, v ktorej sa hlavné hrdinky rozhodnú, že nebudú piecť pre seba, ale upečú niečo chutné pre svojich priateľov. My sme sa rozhodli, že upečieme pizzu a nie len takú hocijakú, ale rovno autíčkovú. Ehmmm, no hádajte čí to asi tak bol nápad? :-D




Mamka a teraz z neho urobme kabriolet :-D Tak sme urobili... no dlho nevydržal, po pizze sa zaprášilo jedna radosť a čoskoro nezostala ani jediná kukurička. Tie chodil Adamko pre istotu vyjedať priamo z plechu :-)


NO a aby to nebolo len o pečení mlsnotiek do bruška, upiekli sme si aj papier. Že načo? No predsa na mapu. Prastaré mapy majú byť predsa na prastarom papieri a vedú k tajomným komnatám a úžasným pokladom. Aj tá naša mapa bola prastará, teda aspoň tak po našom zásahu vyzerala a poklad? Ten bol pre Adamka ten najúžasnejší, aký si len dokáže cez leto predstaviť :-)
 
POSTUP:

1. uvaríte si kávu, poriadne silnú, upozorňujem, že nie je na pitie, takže ňou naozaj nešetrite :-)
2. poriadne pokrčíte papiere, najlepšie až do guličiek
3. ak vám chutí celulóza, kľudne ich niekoľko môžete aj oslintať, pridá to na autentickosti papiera
4. potom každú "guličku" pekne povystierate
5. vylejete kávu na plech a potom v nej poriadne pokrčené papiere "vymágame" alebo ich môžeme aj natrieť štetcom


6. Na záver stačí papiere upiecť (my sme piekli na 70 stupňoch) kým sa vám nebudú pozdávať, opáliť ich, aby vyzerali ešte starodávnejšie a namaľovať na nich mapu.


Keď Adamko mapu namaľoval, hneď sme sa vybrali hľadať poklad. Cesta nás viedla široko ďaleko, cez pláne a polia, potom sa stočila k jazeru a mohutným košatým stromom, ktoré nám poskytli trochu chládku. Tak nás opäť zaviedla na vyschnutú púšť, kde ani kvapka vody neovlažila naše ústa a nehostinné hory nám neustále pripomínali aká ďaleká je naša púť. Nakoniec nás smädných, unavených a vyprahnutých po dlhej a strastiplnej ceste, cesta doviedla ku tajomným schodom a ešte tajomnejšej mrazničke, v ktorej sme objavili pre Adamka, momentálne poklad najväčšej ceny.... ZMRZLINU :-D Nebojte sa, netrápila som syna cestou okolo sveta bez jedinej kvapky vody a o suchej kôrke chleba, prešli sme sa len okolo domu našej babky, v tom teple sme však boli takí zmordovaní, akoby sme naozaj tú strastiplnú cestu zažili, jaj ako dobre nám tá zmrzka padla :-)



 Majte krásne dni priatelia a nemyslite na to, že sa prázdniny prehupli do svojej záverečnej fázy, veď ešte tu máme tri krásne týždne plné slnka, vody, a všetkého čo k letu patrí, tak hurááá na neeee :-)
M.