... alebo ako sa hráme, tvoríme, varíme, vandrujeme a žijeme.

nedeľa, 27. augusta 2017

Prečítané leto- O zvieratách

 Kam inam si zájsť prezrieť zvieratká ak nie do Zoo? No dobre asi to nie je práve najkreatívnejšie, ale hold, návšteva Zoo bola od začiatku leta na našom zozname toho, čo chceme zažiť. Keďže napriek tomu, že ju máme priamo u nás v meste, s Adamkom sme tam ešte neboli.






V Zoo sme objavili niekoľko interaktívnych zvieracích "aktivít", napríklad ako túto skladačku, či motorický chodník





 Adamko prešiel po vlastných celú Zoo a to je teda riadna štreka, ku koncu už ťahal nôžky za sebou, ale vzpružila ho zastávka pri kozičkách, ovečkách a všetkých stvoreniach, ktoré sa dali kŕmiť. Bol z nich nadšený, myslím, že to bola pre neho najemotívnejšia časť celého výletu. Kozičky uchvátili aj Tomáška a snažil sa ich chytiť za rohy.





Ďalším fasciujúcim zvieratkom a ktorom sme počúvali ešte hodný kus cesty domov bol tuleň. Ako na potvoru sme nestihli ani prvé, ani druhé komentované kŕmenie, ktoré v Zoo robia, no na budúce sa budeme snažiť nastaviť si to tak, aby sme ich stihli. Napriek tomu nám ale tuleníky predviedli parádnu šou od schovávačky, naháňačky až po výskoky a zoskoky. 


No a aby to neostalo len o tom, že sme zvieratká navštívili, veľa sme si o nich hovorili a čítali aj doma. V Zoo sme videli medveďa a to nás podnietilo k rozhovoru o veľkosti a o stopách. Ktoré zvieratko je väčšie? aké veľké asi má stopy? a ako asi vyzerajú? Juj ako dobre mi padla aktivitka- stopy zvierat, ktorú som mala nachystanú už dávnejšie. stačilo ju vytiahnuť a zábava bola na svete. Adamko priraďoval k stopám obrázky zvierat a zvieratká a potom sme spolu zisťovali,č i ich priradil správne. Tomáško nám neustále kradol figúrky a neskôr aj zvieratká.







Najobľúbenejšou sa pre Tomáška stala veverička. Chtiac nechtiac stále skončila v jeho rúčkach a tak sme si o nej a aj o iných lesných zvieratkách čítali rozprávky z knihy: Za zvieratkami do lesa a vypočuli sme si aj zvuky rôznych lesných zvierat.


 V zoo sme videli aj krokodíla, no iba spoza takmer nepriahľadného skla, v ktorom sa odrážali slnečné lúče a videli sme sa v ňom lepšie ako v zrkadle. Preto doma Adamko pre toho nášho plastového vyrobil terárium o akom by sníval každý plaz.




Zvieratkovanie sme zakončili rozhovorom o tom, ktoré zvery nám tu ostávajú na zimu a prispôsobia sa, ktoré sa ukladajú na zimný spánok a ktoré odchádzajú do teplejších krajín, kde prečkajú, kým sa k nám opäť nevrátia teplé lúče slnka.


Zvieratá sú našou stálou témou, pretože ich okolo seba vídame napriek tomu, že žijeme na sídlisku. Vďaka tomu, že žijeme na jeho okraji, kde už naozaj nie je ďaleko na lúku, pole či do lesa, sme tu neraz stretli ježka, sovy, menšie dravce (ktoré nám chodili vyžierať malé lastovičky z hniezda :-( ), zajaca a všakovaký hmyz a dokonca aj srnku.


Príroda je tak nádherná a možno ju nájsť i tam, kde by ju už človek skoro vôbec nečakal, len treba chodiť s otvorenými očami. Krásny posledný prázdninový týždeň želáme od nás.
M.

štvrtok, 17. augusta 2017

Prečítané leto- O vode


Začalo sa nám to krásne. Teploty boli ideálne na čľapkanie sa v bazéne a tak sme nelenili a povzbudení storočnou, básničkovou, ešte kedysi mojou knižkou (isto ju poznáte aj vy) Pláva loďka po vode, sme si aj my v bazéne vyrobili lodičky. A nie len tak hocijaké, ale jedlé a osviežujúce. Ako dobre padli vyprázdneným a vo vode vyšanteným bruškám. Najprv sme sa s loďkami pohrali, chúdence museli prekonať niekoľko búrok, ustáť silný vietor a nájazd pirátov a v závere sme si na nich s radosťou pochutnali.









Dobrúúúú chuť :-)


Ďalším vodným ihriskom sa pre nás stal potok Blatnica, ktorý preteká Zádielskou tiesňavou. Vybrali sme sa tam totiž v jeden odporne horúci (a to naozaj odporne, na ôsmom poschodí doslova nevydržateľne horúci) deň a vyplatilo sa. V príjemnom chládku lesa sme si urobili menšiu túru, prečítali si knihu o Vodníkovi Čľupkovi, absolvovali malý piknik a pohrali sa dosýta s loďkou. Zopakovali sme si tak výlet z minulého roka, kedy sa štvrtý člen našej rodiny pohodlne niesol v brušku. Tentoraz to už ale zvládol s nami na živo :-)




Vždy keď ideme niekam na výlet kde viem, že je voda, vezieme so sebou aj nejaké to plavidlo. Niekedy si ho doma vyrobíme a odskúšame na vode, alebo si vezmeme náš milovaný červený "tanker" ktorý s nami výletuje už štvrté leto. Skúste to, je to ohromná zábava. stačí na lodičku namontovať šnúrku a zažijete chvíľku nerušeného relaxu, kedy o svojich detvákoch ani neviete, samozrejme v prípade, že jedno z nich nemá 7 mesiacov a nedožaduje sa vašej neustálej pozornosti :-)



Tak a týždeň o vode sa napriek mojim plánom, že ho celý strávime pri vode, na vode, vo vode a s vodou.... pre nás týmto výletom skončil. Akosi nás totiž nepúšťajú potvory choroby. Toto leto je nejako bacilovo začarované, ale to nám na nálade neuberá a snažíme sa zabaviť ako sa len dá. Keď nemôžeme ísť k vode my, prečo by nemohla prísť voda k nám? resp. Prečo by sme si ju nenapustili vo vani, však áno? Napustili a aby tej vode v tej vani nebolo smutno, vyrobili sme si k nej zo špachtličiek loďku na gumičkový pohon. Naďabili sme na ňu úplnou náhodou v knižke pre veľkých majstrov a nedalo sa nevyskúšať ju. 




Pre tých, ktorý by si chceli plavidlo tiež vyskúšať stačí vám k tomu len 9 lekárskych špachtličiek, gumička a lepidlo. Postup je veľmi jednoduchý a moji chlapci sa do toho hneď pustili. Tatko bol hlavný stavbyvedúci, Adamko mal na starosti prísun materiálu a drobné pomocné práce a Tomáško objedal zelenú kocku (tým vlastne veľmi dopomohol k zdarnému priebehu celej akcie, keďže neobjedal stavebný materiál).



Po poriadnom zaschnutí lepidla sme plavidlo vyskúšali vo vani. Gumičku stačilo pomocou krátkej špachtličky zatočiť a pustiť plavidielko na vodu. Frčalo to výborne a Adamko s nadšením skonštatoval, že je to to isté ako keď sa na hojdačke krúti tak, aby sa laná zamotali a potom zdvihne nohy a laná sa samé od seba odmotajú... hmm, perfektný postreh dieťa moje.





Skúšali sme plavidlo pustiť bez nákladu, s pasažierom a dokonca prevážalo aj autá. Zaujímavé pre Adamka bolo tiež zistenie, že plavidlo po spustení nabralo smer v závislosti od toho, do ktorej strany sme gumičku natáčali.


 Tak a my ideme doliečiť koťuhu bacila, aby nám posledné dva týždne prázdnin neutiekli pomedzi prsty, ale aby sme si ich poriadne užili tak ako sa patrí. Prajem krásne dni, bez sopľov a kašľa.
M.