Vtáčiky zaujímajú oboch mojich chlapcov. Adamko má vtáčiky rád a stále dookola sa k téme o nich vraciame (predchádzajúce aktivity viď. napr tu, ale aj tu). Pozná ich po mene, a niektoré dokonca aj po zvuku a tak je prechádzka, dokonca aj nudným sídliskom, pre nás zábavou. Našťastie to naše, nepatrí medzi sídliská, kde vládne len betón, ale človek tu stretne aj stromy, trávnaté plochy, na jar a v lete kopec kvitnúcej flóry a občas i rôznu zverinu :-)
Dnes sme sa rozhodli vtáčikom trošku prilepšiť. Po sídlisku je kŕmidiel niekoľko rozvešaných, čo ma veľmi teší, no a my sme k nim chceli prispieť aj našou troškou a tak sme kúpili zopár lojových guličiek, a rozvešali ich z chlapcami na stromy.
Po príchode domov nás napadlo, že zavesíme lojovú guľu aj na balkóne, lenže kde? a ako? nemáme tam žiaden háčik a tak nás napadlo vyrobiť si stojan z kvetináča s vresom. Chlapci chceli zavesiť aj búdku, ale nakoniec sme ju len položili do mištičky a obsypali krmivom pre vtáčiky.
Vtáčiky fascinujú aj Tomáška. Ježiško mu priniesol krásne leporelko , v ktorom okrem milých ilustrácii šiestich vtáčikov, nájde ku každému z nich aj zvuk. Kniha je veľkosťou presne do Tomáškových rúčok a zvuky sú vtáčikom naozaj zodpovedajúce. Prezerá si ju veľmi rád a nosíme ju zo sebou aj na prechádzky.
Po tom, čo si o mne pravdepodobne polka sídliska myslí zaujímavé veci, keďže ma posledné dni bolo vídať ako postávam pod stromami s foťákom v ruke, hlavou vyvrátenou do hora a jednou nohou hojdajúc spiace dieťa v kočíku, aby som zachytila nejakú sýkorku v akcii... dúfam, že tentokrát ich budeme môcť nerušene pozorovať z poza okien spolu s chlapcami :-)
M.