Kŕmime vtáčiky

Vtáčiky zaujímajú oboch mojich chlapcov. Adamko má vtáčiky rád a stále dookola sa k téme o nich vraciame (predchádzajúce aktivity viď. napr tu, ale aj tu). Pozná ich po mene, a niektoré dokonca aj po zvuku a tak je prechádzka, dokonca aj nudným sídliskom, pre nás zábavou. Našťastie to naše, nepatrí medzi sídliská, kde vládne len betón, ale človek tu stretne aj stromy, trávnaté plochy, na jar a v lete kopec kvitnúcej flóry a občas i rôznu zverinu :-)

Dnes sme sa rozhodli vtáčikom trošku prilepšiť. Po sídlisku je kŕmidiel niekoľko rozvešaných, čo ma veľmi teší, no a my sme k nim chceli prispieť aj našou troškou a tak sme kúpili zopár lojových guličiek, a rozvešali ich z chlapcami na stromy.

Po príchode domov nás napadlo, že zavesíme lojovú guľu aj na balkóne, lenže kde? a ako? nemáme tam žiaden háčik a tak nás napadlo vyrobiť si stojan z kvetináča s vresom. Chlapci chceli zavesiť aj búdku, ale nakoniec sme ju len položili do mištičky a obsypali krmivom pre vtáčiky.

 
Vtáčiky fascinujú aj Tomáška. Ježiško mu priniesol krásne leporelko , v ktorom okrem milých ilustrácii šiestich vtáčikov, nájde ku každému z nich aj zvuk. Kniha je veľkosťou presne do Tomáškových rúčok a zvuky sú vtáčikom naozaj zodpovedajúce. Prezerá si ju veľmi rád a nosíme ju zo sebou aj na prechádzky.

Po tom, čo si o mne pravdepodobne polka sídliska myslí zaujímavé veci, keďže ma posledné dni bolo vídať ako postávam pod stromami s foťákom v ruke, hlavou vyvrátenou do hora a jednou nohou hojdajúc spiace dieťa v kočíku, aby som zachytila nejakú sýkorku v akcii... dúfam, že tentokrát ich budeme môcť nerušene pozorovať z poza okien spolu s chlapcami :-)
M.

Užívame sneh

Konečnééééé. Konečne napadal sneh a čo je ešte lepšie, stále padá. Netešia sa z neho len deti, ale aj ja, aj keď teda mám na perinbabu trošku ťažké srdce, že si dala tak načas a nepocukrovala nám krajinu už na Vianoce. Hold nevadí, máme tu sneh teraz a tak si ho patrične užívame.

Doobedu s Tomáškom, ktorý vlastne prvé svoje kroky mimo domov (doma chodí už od 9 mesiacov) uskutočnil po zasneženom chodníku. Juuuj to bolo radosti a prekvapenia.

Po obede s Adamkom, keď sa chodíme bobovať (boby dostal Adamko od Ježiška a tak sa veľmi teším, že aspoň trochu ich tejto zimy aj využije) na kopček za naším blokom, kde síce bolo v prvých dňoch viac trávy ako snehu, no na radosti a počte detí to ani trochu neubralo :-)

A cez víkend si sniežik užívame všetci spoločne a aj o kúsok ďalej ako sú kopčeky na našom sídlisku. Vydali sme sa na Jahodnú a zažili pravú zimnú rozprávku. Adamko prevetral boby, Tomáško sa vyvážal na sánkach, postavili sme si zemuliaka (rozumej snehuliaka s prízemným vzhľadom), vyobdivovali ratraky a snehové stroje na svahoch, prešli sa po nádherne zasneženom lese a občerstvili sa na odpočívadle uprostred kopcov. A to všetko spolu. No čo viac si snehovo pozitívny človek môže priať?

Vitaj sneh a zostaň ešte aspoň chvíľu, nech si ťa všetky deti a tiež mamky, rovnako snehovo pozitívne užijú do sýtosti :-) 

Pekné dni a hurá na sanéééé.

M.

Tomáškov prvý rok

Za tento rok toho stihol naozaj veľa. Svojou prítomnosťou ešte viac rozžiaril naše dni. Teraz je z neho malý, veľmi šikovný , bystrý a od 9 mesiacov aj samostatne chodiaci chlapček, ktorý sa stále usmieva, v puse mu cinká 9 zúbkov, ovláda snáď všetky zvuky zvierat a domácich spotrebičov a neustále by papkal :-)

Nezbedník a výmyselník je to tiež poriadny a tak stena natretá jablkom, zásoby rožka za gaučom, po byte poskrývané topánky všetkých členov rodiny, hračky v práčke, či ťahanie hriankovača po chodbách namiesto psíka na kolieskach, ktorý je na to určený, sú u nás na dennom poriadku.

Vlásky večne strapaté, iskričky v očiach a úsmev na tvári. Nezastaví sa ani na chvíľku. Má šikovné pršteky, pusinka mu rapoce celý deň a huncútik je to poriadny, ale do životov nás všetkých priniesol kopec radosti a smiechu. Je to ale náš poklad. Srandista od mala a s Adamkom sa veľmi ľúbia. Sú to proste parťáci.

V sobotu sme oslávili Tomáškov rôčik a keďže sa pred rokom narodil do poriadnej chumelice a snehu po pás (veru je to na neuverenie, že minulého roku to tak naozaj bolo) bola oslava zimná... vločky a snehuliaci nesmeli chýbať, no a čo, že vonku takmer začínajú pučať stromy? Zimu som vyčarovala aspoň vo výzdobe a na stole.

Zasnežené muffiny (z banánov a ovsených vločiek, aby mohol aj oslávenec)

 Vločky jednohubkové

Snehuliaci s mrkvovými nosmi (mrkvu nabudúce obvarím a tak použijem, pretože čerstvá sa mi behom dňa scvrkla, koťuha jedna, na chuti to ale nič neubralo :-)

Špaldové tyčinky v čokoláde (nie, vločky nie sú z papiera... sú to jedlé oblátky :-)

Nechýbalo ani domáce rafaelo, na ktoré recept nájdete tu, pukance, či domáce pralinky z bielej čokolády ...

...ovocný šalát, brusnice obalené v bielej čokoláde či snehuliacky banánový koktejl  (oči a pusa sú robené čokoládou z vnútra džbánu, noštek je prilepený kúsok červeného papiera z vonku).

Za prekrásnu a výbornú vanilkovo- banánovú tortu opäť ďakujeme už našej dvornej tortárke Janet. Tomáškovi sa veľmi páčila, dokonca do nej hneď strčil pršteky a mál zálusk odtrhnúť snehuliakovi hlavu :-) Presvedčili sme ho ale, že najprv sa patrí ponúknuť hostí a tak všetko dobre dopadlo a snehuliak sa dokonca dožil aj ďalšieho rána.

Všetkým zúčastneným, veľmi ďakujeme za ich prítomnosť, Tomáško ďakuje za krásne darčeky a teraz už hor sa upratovať po oslave so svojou z brusu novou najlepšou kamarátkou.

Všetko najlepšie láska naša, buď zdravý, šťastný a stále taký veselý ako doteraz, ľúbime ťa... mamka, tatko a Adamko.

M.